„Primárnou úlohou zákona o povinnom zmluvnom poistení je ochraňovať poškodených,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Lýdia Blažeková. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo bola SKP podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla založená.

Z garančného fondu, do ktorého prispievajú všetky poisťovne s licenciou na poskytovanie tohto poistenia, hradí SKP škody spôsobené nezistenými či nepoistenými vodičmi. SKP však pri vyšetrovaní spolupracuje s políciou aj poisťovňami.

Pri zistení prípadného vinníka je oprávnená požadovať plnú náhradu vyplatenej škody. „Navyše si voči nepoistenému motoristovi bude uplatňovať nárok na pokutu za nepoistenie sa vo výške pätnásťtisíc korún aj okresný úrad,“ dopĺňa L. Blažeková.

Alkohol – drahý špás

Úplne chránení pred hrozbou plnej náhrady škody však nebudú ani poistení motoristi. Všetky poisťovne majú totiž v poistnej zmluve klauzulu o nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia.

V prípade, že vodič je napríklad pod vplyvom alkoholu či návykovej látky, alebo v dobe spôsobenia škody mešká s platbou poistného, má poisťovňa nárok na náhradu časti alebo aj celej vyplatenej poistnej náhrady. Poškodený tak dostane vyplatené plnenie, škodca sa však stane dlžníkom svojej poisťovne dovtedy, kým neuhradí škodu.

Pôvodný systém zákonného poistenia, platný do konca tohto roka, bol na takýchto motoristov mäkší. „Od nepoistených vodičov, ktorí spôsobili škodu, sme mohli vyžadovať náhradu maximálne do polovice nami vyplateného poistného plnenia,“ hovorí Imrich Fekete, viceprezident pre poistenie Slovenskej poisťovne, a.s., Bratislava, ktorá zákonné poistenie do konca tohto roka prevádzkuje.

Podľa odhadov poisťovne na slovenských cestách premáva zhruba päť percent vozidiel bez poistenia zodpovednosti. Napriek zvýšenému postihu sa počet nepoistených vodičov pravdepodobne ani v budúcnosti nezníži. „Očakávame, že neplatičov bude viac ako dosiaľ. Uzavretie povinného zmluvného poistenia je totiž trocha zložitejšie než zaplatenie zákonného poistenia,“ predpokladá L. Blažeková.

Po novom na neplatičov

Zistenie neplatičov však bude jednoduchšie. Na rozdiel od doterajšieho systému, keď sa poistenie uzatváralo zaplatením poštovou poukážkou, bude musieť mať každý motorista zmluvu. SKP bude porovnávať údaje z poistných zmlúv klientov jednotlivých poisťovní s dátami z centrálneho registra motorových vozidiel.

Tieto informácie bude kancelárii poskytovať Ministerstvo vnútra SR. „Na všetkých motoristov, ktorí nebudú na začiatku budúceho roka poistení, upozorníme príslušný okresný úrad,“ vysvetľuje L. Blažeková. Úrad potom v správnom konaní požiada motoristu, aby sa preukázal potvrdením o uzavretí poistky. Kto ho nebude môcť predložiť, riskuje pokutu.

Údaje o neplatičoch by mali byť známe v prvých týždňoch budúceho roka. „Bude potrebné porovnať obrovské množstvo dát, v každom súbore pôjde takmer o dva milióny vozidiel,“ dodáva L. Blažeková.

Colníci nemajú záujem

Okrem riadenia domáceho poistenia vozidiel prechádzajú od 1. januára 2002 na SKP aj medzinárodné záväzky v oblasti povinného zmluvného poistenia. Ide hlavne o spoluprácu v rámci krajín dohody o zelenej karte a multilaterálnej dohody o zárukách (MGA).

V prípade MGA sa vodiči zmluvných krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko, nie sú povinní preukazovať zelenou kartou. Ako záruka ich poistenia slúži medzinárodná poznávacia značka. „Našim motoristom však odporúčame mať pri ceste do zahraničia zelenú kartu vždy so sebou. Policajné kontroly nie vždy vedia, že Slovensko patrí do MGA,“ upozorňuje L. Blažeková.

Opačným prípadom je, keď nepoistený zahraničný vodič vstupuje na územie Slovenska. Vtedy je povinný uzavrieť hraničné poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré spravuje taktiež SKP. Na hraniciach ho dosiaľ vyberá colná správa, tá však už v budúcnosti nemá záujem. „V súvislosti s výberom hraničného poistenia rokujeme so špedičnými firmami. Ide o biznis ako každý iný,“ komentuje L. Blažeková.

Hraničné poistenie sa uzatvára na dobu minimálne pätnásť dní, pričom výška sadzieb sa odvíja od bežného povinného poistného. Okrem hraničných priechodov bude možné uzatvoriť hraničnú poistku aj v samej SKP v Bratislave či v pobočkách slovenských poisťovní s licenciou na poskytovanie povinného zmluvného poistenia.

„Ak sa zahraničný návštevník rozhodne zotrvať na území Slovenska dlhšie, než mu platí poistka, nebude sa musieť zbytočne vracať späť na hranice,“ dodáva L. Blažeková.

Otázny deficit

Nedoriešenou otázkou v rámci SKP stále ostáva výška príspevkov do garančného fondu, na ktorej sa členovia kancelárie dohodnú do konca tohto roka. Dôležitým prvkom, ktorý ovplyvní odvody, bude hlavne nedostatok rezerv Slovenskej poisťovne na záväzky v zákonnom poistení.

Tento deficit ešte nie je presne známy, predstavitelia poisťovní ho však odhadujú na jednu až dve miliardy korún. „Výšku prípadných chýbajúcich rezerv ukáže až audit rezerv k zákonnému poisteniu, ktorý musí byť dokončený do 31. decembra tohto roka,“ hovorí I. Fekete.

K tomuto dátumu musí SP previesť na SKP všetky zodpovedajúce rezervy, na chýbajúcich sa budú podieľať členovia kancelárie podľa podielu na trhu povinného poistenia. Zvýši to teda náklady poisťovní na povinné zmluvné poistenie.

„Pri miliardovom deficite rezerv bude každé percento trhového podielu znamenať povinnosť uhradiť desať miliónov korún do garančného fondu,“ kritizuje predseda predstavenstva Českej poisťovne, a.s., Praha Jan Ježdík.