Návrh pochádza z pera poslanca vládnej stredoľavej Demokratickej strany Sergia Boccadutriho. Podľa neho Taliani tieto mince síce vo výdavkoch dostávajú, ale nemíňajú ich. Od 1. januára 2018 tak už nebudú do obehu uvádzané nové mince takýchto hodnôt, píše Süddeutsche Zeitung.

Nemôžu ich zužitkovať ani v automatoch na potraviny, v parkovacích automatoch či pri platení mýta, dodal pre taliansky denník Il Sole 24 Ore, citovaný na dw.com. Podľa neho tak najmenšie z mincí zostávajú odložené doma v zásuvkách a ľudia sa im všemožne vyhýbajú, aby im nenadúvali peňaženky vo vreckách.

„V skratke, predstavuje to stratu, pretože stoja viac než je ich hodnota,“ dodal pre denník.

Taliansko je v eurozóne od roku 2004, teda dva roky po tom, čo sa tieto mince dostali na svetlo sveta. Belgicko, Fínsko, Holandsko a Írsko už podobné rozhodnutie dávno rozbehli.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn navrhoval zbaviť sa dvoch najmenších mincí v roku 2013 v celej EÚ. V jeho domovskej krajine vo Fínsku sa ako prví ozvali už v roku za zrušenie takýchto mincí, rovnako ako v Holandsko. Podarilo sa im zbaviť malých „medenákov“ tak, že ceny zaokrúhlili na 5 centov a mince nižšej hodnoty jednoducho začali miznúť z obehu.

V prípade Írska dokonca vypočítali, že výroba jedného eurocentu stojí 1,65 centa, hoci dvojcentová minca stojí 1,94 centa. K nepoužívaniu takýchto mincí sa aj Íri dostali zaokrúhľovaním cien na 5 centov, ktoré začalo na konci októbra 2015.

Argumentom pri návrhu EK z roku 2013 bolo, že vtedajších 17 krajín eurozóny stálo od počiatku eura výroba takýchto mincí 1,4 miliardy eur. Kompletný scenár odstavenia 1 a 2-centových platidiel z obehu zverejnila vtedy na svojom webe. Jedna z možností bola aj zmeniť materiál, aby sa ich oplatilo vyrábať. Návrh neprešiel, proti boli najmä Nemci.

„Podľa relevantných prieskumov, vrátane prieskumu nemeckej centrálnej banky, veľká väčšina spotrebiteľov obľubuje jedno a dvojcentové mince,“ citoval denník Independent vtedy Stefana Hertela, hovorcu Nemeckej obchodnej asociácie.

Jedným z argumentov proti zrušeniu bol napríklad zánik psychologických „baťovských“ 99 centov na konci cenovky, čo vyriešili Fíni a Holanďania zaokrúhlením na 95 centov. „Keď hovoríme o psychologickom aspekte ceny, myslím si, že radšej uvidíte 95 centov než zaokrúhlenie smerom nahor,“ citoval Independent ekonóma ING v Bruseli Carstena Brzeskiho.

Jedno a dvojcentové mince existujú od roku 2002, keď vzniklo euro. Odvtedy sa ich vydalo vyše 45 miliárd, uvádza Reuters.

Myšlienka rušenia jedno- a dvojcentových mincí sa v slovenských politických kruhoch objavila len pár mesiacov po prijatí eura. V marci 2009 poslanec NR SR za SNS Jozef Ďuračka navrhoval zrušiť dokonca aj 5-centové mince.

S malými mincami sa Slovensko porátalo ešte za čias vlastnej meny. V novembri 2003 sa po odobrení Národnej banky Slovenska začali rušiť mince v hodnote 10 a 20 halierov. Ich výmena bola možná ešte do roku 2008.