- Do akej miery môže ovplyvniť územne konanie a nariadenie ústneho konania o územnom plánovaní a stavebnom poriadku podľa stavebného zákona účastník konania?
Práva a povinnosti účastníka konania upravuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a v územnom a stavebnom konaní aj zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon).
Vymedzenie účastníkov je v územnom a stavebnom konaní rôzne. Pokiaľ v územnom konaní je zo zákona účastníkom konania i obec, v stavebnom konaní ním už nie je. Paragraf 34 stavebného zákona zároveň uvádza, že účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Okruh účastníkov konania je – okrem účastníkov výslovne určených stavebným zákonom – často zúžený na vlastníkov susedných nehnuteľností a susedných stavieb. Správny poriadok však hovorí, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Pokiaľ sa teda občan domnieva, že navrhovaným opatrením budú dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, má právo domáhať sa účasti v konaní a stavebný úrad je povinný o tom, či je alebo nie je účastníkom konania, rozhodnúť. Účastníci majú najmä právo nazerať do spisov a vznášať pripomienky a námietky k podanému návrhu, spolupracovať so správnymi orgánmi v priebehu celého konania, a čo je podstatné, všetci účastníci konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti.
Teda tak navrhovateľ, ako aj obec alebo napríklad vlastníci susedných nehnuteľností. Najčastejšie sa námietky účastníkov konania týkajú odstupu stavieb a z toho vyplývajúceho zhoršenia prístupu svetla k jestvujúcim stavbám, ale napríklad sú to i námietky vzťahujúce sa na nedostatočné riešenie parkovacích plôch, zhoršený prístup k jestvujúcim stavbám či nevhodný spôsob riešenia zásobovania.
Vyskytujú sa však i pripomienky vzťahujúce sa na hranicu pozemku a z toho vyplývajúci odstup stavby. Stavebný úrad je povinný sa takýmito pripomienkami zaoberať. Môže si vyžiadať predloženie podrobnejších podkladov (požadovať napríklad od navrhovateľa dopracovanie svetlotechnického posudku), môže tiež požiadať iný správny orgán o došetrenie (napríklad pri spore o hranicu pozemku) a následne musí o vznesených pripomienkach účastníkov konania rozhodnúť.
Pokiaľ sú námietky účastníka konania opodstatnené, stavebný úrad určí podmienky, ktorými sa predložený návrh upraví tak, aby boli zabezpečené záujmy spoločnosti v území a aby návrh neodporoval najmä požiadavkám na zdravé životné prostredie.
Pokiaľ účastník konania nie je spokojný so spôsobom, akým boli vo vydanom rozhodnutí vyhodnotené jeho pripomienky a námietky, má právo sa proti vydanému rozhodnutiu odvolať.
Včas podané odvolanie má odkladný účinok. To znamená, že navrhovanú stavbu alebo opatrenie nie je možné realizovať až do rozhodnutia o odvolaní. Pokiaľ občan nie je účastníkom konania, ale má námietky proti navrhovanému opatreniu alebo stavbe, môže požiadať obec, aby v prípade, že sa stotožní s jeho námietkami, ich uplatnila v konaní.
Po vydaní rozhodnutia má občan právo použiť iné opravné prostriedky, napríklad požiadať o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Takýto podnet však nemá odkladný účinok, to znamená, že rozhodnutie sa môže stať právoplatným a vykonateľným.
