„V praxi nie je nič nezvyčajné, že odídení zamestnanci sa chcú vrátiť do predchádzajúceho zamestnania,“ hovorí pre TREND.sk psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend. „Ak nespálili za sebou všetky mosty, môžu sa o to pokúsiť. Niekedy má o nich pôvodný zamestnávateľ stále záujem, hlavne ak ide o odborníkov s kvalifikáciou, ktorá je na trhu nedostatková.“

Ako ďalej dodáva, väčšinou nespokojní zamestnanci fluktuujú medzi viacerými firmami a pracovnými pozíciami dúfajúc, že tá ďalšia bude ešte lepšia.

Politika (ne)opätovného najímania

Staršia generácia podobný postup odsudzuje. Skôr narodení dodržiavajú nepísaný princíp lojality a vernosti, zostať pracovať v jednej firme 20, 30 alebo aj viac rokov berú ako zaužívaný normál, často si nevedia prácu na inom pracovisku v inej firme ani predstaviť a stratu zamestnania vnímajú viac fatálne ako mladí.

Súčasný pracovný trh je však k prelietavým zamestnancom benevolentnejší. Podľa minuloročného prieskumu nemajú najmä väčšie spoločnosti problém s tým, keď ich zamestnanci na pár mesiacov či rokov odídu a vyskúšajú si nové odvetvia a inú prácu.

Hoci firmy v minulosti presadzovali politiku, ktorá opätovné najímanie bývalých zamestnancov nepodporovala a to aj v prípade, že odišiel v dobrom, vyše 75 percent HR manažérov v prieskume priznáva, že zmýšľanie spoločností sa zmenilo. Odídených pracovníkov nepovažujú za naveky odpísaných ľudí. A takmer polovica oslovených ľudí potvrdila, že by sa do bývalého zamestnania vrátila.

Nereálne očakávania a smútok za kolegami

Moderné spoločnosti začínajú pracovať s myšlienkou, že staronový zamestnanec prináša do firmy nové skúsenosti, konexie, iný uhol pohľadu a eventuálne aj potenciálnych nových zákazníkov, pričom exzamestnanec je zároveň už pred obsadením pozície z väčšej časti oboznámený s firemnou kultúrou a prácou samotnou. To šetrí náklady a čas na školenia, komplexnú prípravu a firemnú aklimatizáciu často stačí nahradiť zbežným osviežením pamäti.

Dôvodov, prečo sa bývalí zamestnanci zvyknú vracať na svoje pracovisko, môže byť niekoľko. „Niekto mohol mať nereálne očakávania a až trh mu musel dať spätnú väzbu o tom, že to, čo požaduje, nemôže dostať. Iný sa zasa mohol chcieť pokúsiť postaviť na vlastné nohy, byť sám sebe pánom a až praxou možno zistí, že mu nepravidelný príjem podnikateľa nevyhovuje,“ vymenúva Ľ. Ďurdiak.

Sú však aj takí, ktorí sa v nových pracovných kolektívoch nedokážu adaptovať, a tak, ak mali dobrých kolegov na predchádzajúcom pracovisku, vrátia sa najmä kvôli dobrým vzťahom, dodáva psychológ.

Tolerovaná zrada

Ako pri väčšine zmien a nových trendov, aj za pozadím tohto vývinu stojí generácia Millenials. Ako vo svojom komentári na LinkedIn a na ekonomickom portáli Business Insider vysvetľuje Brendan Browne, ktorý má s oblasťou HR vyše 15-ročné skúsenosti, dôvodom nie je to, že ľudia sú menej verní svojim zamestnávateľom, ale skôr majú odlišné chápanie lojálnosti, rovnako majú väčšiu potrebu zmeny či plniť si doposiaľ nesplnené ambície, ktorých dosiahnutie súčasná práca brzdí či znemožňuje. S bývalými kolegami a nadriadenými aj vďaka sociálnym sieťam ľudia častejšie a užšie udržiavajú vzťahy. Odchod na iné pracovisko sa aj preto v súčasnosti neberie ako nevýslovná zrada.

„Ak sa po odchode zamestnancov snažia niektorí vrátiť späť, je to dobrý signál pre pôvodného zamestnávateľa,“ poukazuje Ľ. Ďurdiak. „Môže to znamenať, že odídení zamestnanci po nových skúsenostiach na trhu práce uznali, že ich predchádzajúci zamestnávateľ im poskytoval uspokojivé pracovné podmienky, len si to dovtedy neuvedomovali.“

Ako ďalej dodáva, dobré ohodnotenie, a to finančné i morálne, je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje striedanie zamestnaní. „Ak sa k tomu pridá kvalitne vybavené pracovné prostredie, zaujímavé benefity, dobré kolegiálne vzťahy, podpora a dôvera šéfa, tak obvykle zamestnanec neuvažuje o odchode z práce.“