Roky takmer tutovkovej posilňujúcej sa jednosmerky kurzu slovenskej koruny k spoločnej európskej mene až do ich vzájomného splynutia spopularizovali na Slovensku obchodovanie na devízovom trhu.
Najbežnejším finančným nástrojom využívaným pri stávkach na posilnenie slovenskej koruny bývali forwardové obchody bez dodávky v deň splatnosti. Keďže objem hotovostnej zábezpeky potrebnej na otvorenie takéhoto devízového obchodu dosahuje rádovo percentá z celkového objemu otvorenej obchodovanej pozície, ľahká dostupnosť relatívne veľkého pákového efektu (obchodovania s objemom násobne prevyšujúcim vložený vlastný kapitál) zatraktívňuje takéto obchody. Vysoký a ľahko dostupný pákový efekt ich zároveň robí o to riskantnejšími.
Zisk nie je zadarmo
Rizikovosť treba zohľadniť najmä v prípade využívania zložitejších nástrojov finančného trhu, akými sú napríklad opcie, práva na nákup či predaj dohodnutého nástroja, respektíve výmenného kurzu. V prípade opčných obchodov sú populárne predaje opcií, pri tých má predávajúca strana povinnosť predať alebo kúpiť dohodnutý nástroj po dosiahnutí dohodnutej úrovne na finančnom trhu. Za podstúpenie tohto rizika predajca opcie zinkasuje od kupujúceho opčnú prémiu, teda dostane hotovosť už na začiatku obchodu dohodnutého na konkrétnu dobu splatnosti, pokiaľ je podstúpený záväzok a s ním spojené riziko v platnosti.
Firmy zabezpečujúce sa proti kurzovému riziku platia za zníženie tohto rizika opčnú prémiu, ktorú spravidla vyhľadávajú opační účastníci trhu, devízoví investori, ktorí sú ochotní postúpiť kurzové riziko a za toto zvýšenie hladiny adrenalínu si nechajú zaplatiť opčnú prémiu. Obe tieto skupiny sa navzájom potrebujú, toľko mýtizovaní špekulanti sú dôležitými účastníkmi opčného trhu preto, že poskytujú likviditu, vďaka ktorej sú pre firmy z reálnej ekonomiky dostupné opčné nástroje kurzového zabezpečenia. Lákavosť takéhoto „predaja poistiek“ však vyzerá inak v čase bezvetria a úplne inak v čase masívnych turbulencií či už v atmosfére, alebo na finančných trhoch. Ostatné dva roky boli na mnohých donedávna populárnych netradičných výmenných kurzoch príkladom hodným poučenia z krízového vývoja.
CNY: v rukách Pekingu
Obchodovanie s čínskym jüanom nie je pre bežného investora také ľahko dostupné, okrem iného aj pre pokračujúce a len veľmi pozvoľna uvoľňované obmedzenia v devízovom režime Číny. Napriek tomu sa aj na devízovom trhu mimo Číny obchoduje s derivátmi nadviazanými na kurz jüanu. Od leta 2005, keď Čína skončila s režimom fixného výmenného kurzu, posilnil sa čínsky jüan voči americkému doláru o viac než 17 %.
Riadené posilňovanie, uskutočňované prostredníctvom dennodenného prehodnocovania centrálnej parity, okolo ktorej je prípustné počas dňa veľmi úzke obchodovacie pásmo pre pôsobenie trhových síl, sa rozhodol Peking prerušiť v lete 2008. Bolo to len niekoľko týždňov pred vypuknutím najvážnejších turbulencií. Na prakticky nezmennej úrovni sa pohyboval kurz jüanu až do úvodu jesene 2010.
Práve tento meravý kurz bol dôvodom opakovanej eskalácie kritiky v zámorí. Peking znova predvídavo reagoval, keď začiatkom septembra obnovil režim postupného a riadeného posilňovania meny, od začiatku septembra viac než 2,5-percentného. Prerušenie apreciačnej jednosmerky v roku 2008 nebolo pre devízových investorov až také bolestivé, keďže úročenie jüanu bolo v uvedených dvoch rokoch o niekoľko percentuálnych bodov vyššie než úročenie amerického dolára.
Stávka pozostávajúca z kúpy jüanu za predané (požičané) doláre tak nepriamo prinášala aspoň zhodnotenie prameniace z rozdielu vo vzájomnom úročení obchodovaných mien.
YTL: úroky nie sú všetko
Aj pre európskych obchodníkov populárnym cieľom obchodov ťažiacich z takzvaného úrokového diferenciálu je turecká líra. Okrem iného aj preto, že až do roku 2008 sa kľúčové sadzby Centrálnej banky Turecka pohybovali na dvojciferných úrovniach.
V roku 2009 však aj v Turecku reagovali na zhoršenie globálnej hospodárskej situácie znížením úročenia líry zo 16,75 % v septembri 2008 až na 6,5 % na konci vlaňajšieho roka. Ani dvojciferné úročenie však nezabránilo tomu, aby sa výmenný kurz tureckej meny k americkému doláru od septembra 2008 do úvodu marca 2010 neoslabil o viac než 50 %.
ZAR: zlato nie je všetko
Juhoafrický rand patrí medzi takzvané komoditné meny, podobne ako kanadský či austrálsky dolár. Ide o skupinu mien krajín, ktoré sa v obchodnej bilancii môžu oprieť o vysoký podiel exportu nerastných surovín. V prípade Južnej Afriky sa medzi tieto exporty zaraďujú aj diamanty či drahé kovy vrátane platiny, zlata a striebra.
Okrem toho vysoká inflácia vedie k tomu, že základné sadzby Rezervnej banky Južnej Afriky sú medzi tými vyššími. Od leta 2006 do leta 2008 dokonca v rámci boja proti inflácii úročenie randu vzrástlo zo 7,0 až na 12,0 %.
Ani dvojciferné úročenie či štatút druhého najväčšieho producenta a exportéra zlata nedokázali počas ostatnej globálnej recesie zatieniť skutočnosť, že rand je menou zo skupiny takzvaných rozvíjajúcich sa trhov.
Prudký odlev investorov z týchto trhov oslabil kurz na jeseň 2008 doslova v priebehu niekoľkých týždňov k americkému doláru nakrátko až o vyše 45 %. Medzi septembrom 2008 a marcom 2009 dosiahlo oslabenie k americkému doláru viac než 30 %.
PLN: blízky, a predsa vzdialený
Od roku 2005 až do roku 2008 bol súputníkom slovenskej koruny na jej apreciačnej jednosmerke kurz susedného poľského zlotého. Fundamentálne podložené posilňovanie postavené na teórii rýchlejšieho rastu produktivity práce na rozvíjajúcich sa stredoeurópskych trhoch aj v tomto prípade zastavili turbulencie na jeseň 2008.
Cenou za jeden z najväčších stredoeurópskych akciových trhov bola aj oveľa citlivejšia negatívna reakcia na odlev kapitálových investorov z rozvíjajúcich sa trhov. Počas dramatických udalostí na prelome rokov 2008 a 2009 sa tak výmenný kurz zlotého k euru oslabil v extrémnom prípade až o takmer 50 %, z rekordných 3,20 PLN/EUR na konci júla 2008 až na opačný rekord päťročných miním 4,93 PLN/EUR.
Nepodceňovať úlohu likvidity
Veľkú časť z krízových strát dokázali uvedené meny rozvíjajúcich sa trhov v ostatnom roku vymazať. Výrazné turbulencie z ostatných dvoch rokov boli plne v réžii externých impulzov, najmä odlevu zahraničného kapitálu z rozvíjajúcich sa trhov po udalostiach zo septembra 2008. Tento pohyb sprevádzalo prudké oslabenie aj v prípade mien ponúkajúcich dvojciferné úročenie.
Devízoví obchodníci si tak pripomenuli poučku o tom, že vyššie dosiahnuteľné výnosy spravidla sprevádza aj vyššie podstupované riziko. Ale aj tú o potrebe dostatočne dlhého investičného horizontu pre fundamentálne podložené investície.
Platí tiež, že vysoké výkyvy (hoci aj pre investora priaznivým smerom) môžu byť často len funkciou zníženej likvidity, ktorej odvrátenú tvár môže pocítiť obchodník v tej najnevhodnejšej chvíli.
Najmä pohľad na dlhodobý horizont všetkých uvedených prípadov krízového oslabenia výmenných kurzov zároveň pripomína, prečo sa pri investíciách s mimoriadne vysokou mierou rizika zdôrazňuje potreba dostatočnej tolerancie rizika. A, samozrejme, je tu pripomienka, že pákový efekt pri investíciách na finančných trhoch môže byť dobrý sluha, no zlý pán.
Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.
Článok je súčasťou Špeciálu + kapitál, ktorý nájdete v aktuálnom TRENDE č. 41.
Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
Partner projektu:
Zdroj: 01
