Od začiatku decembra minulého roka nadobudla účinnosť ostatná novela zákona o správe daní a poplatkov. Išlo o prvý zo série daňových zákonov, ktoré slovenský parlament prijal na sklonku minulého roka. Právna norma vzala na seba legislatívny šat zákona č. 493/2001 Z.z.

Novela v prvom rade rozširuje okruh správcov dane. Doteraz nimi boli len daňové úrady a obce. Tie figurujú ako správcovia dane len pri dani z nehnuteľností a miestnych poplatkoch. Po novom je už správcom dane aj colný úrad. Právna norma tak reaguje na prijatie zákona č. 239/2001 Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorý zrušil spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív. S týmto zákonom súvisí aj ďalšia zmena – daňovým subjektom je už aj daňový dlžník tejto novej spotrebnej dane.

Zjednodušené doručovanie podnikateľom

Realitou sa stane nový efektívny mechanizmus doručovania daňových písomností právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom. Ak totiž nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú pri plnení svojej registračnej a oznamovacej povinnosti nahlásila daňovému úradu, platí tzv. fikcia doručenia. Znamená to, že písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi štvrtý deň po tom, čo sa ako nedoručená vrátila správcovi dane.

Štatutár obchodnej spoločnosti sa pritom vôbec ani nemusí dozvedieť o existencii tejto zásielky, tobôž nie o jej obsahu. Podobne sa platná právna úprava stavia aj k doručovaniu zásielok fyzickým osobám podnikateľom. V podstate rovnaký model pozná aj ostatná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, ktorá má zrýchliť súdne konanie.

Ak však chce daňový úrad zaslať napríklad platobný výmer k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností občanovi nepodnikateľovi, zvolí štandardný spôsob doručovania. Zašle mu písomnosť na doručenku. Zákon teda rozlišuje doručovanie písomností podľa toho, či adresát je alebo nie je podnikateľom. Natíska sa otázka, či toto kritérium je v súlade so zásadou rovnosti pred zákonom. Už dnes však možno povedať, že sa tak zvýši efektívnosť doručovania písomností podnikateľom a tým aj rýchlosť celého daňového konania. Väčšina daňových subjektov, voči ktorým sa vedie daňové konanie, patrí logicky medzi podnikateľov.

V minulosti bolo možné podanie v daňovom konaní urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, telegraficky či faxom. Podanie zaslané faxom však musel daňovník doplniť do troch dní aj v písomnej podobe. Poslanie úradnej elektronickej pošty na daňový úrad však do konca novembra minulého roka neprichádzalo vôbec do úvahy. V súčasnosti sa situácia zmenila. Aspoň čo sa litery zákona týka. Zákon pootvára dvierka v daňovom konaní aj pre internet. Jedno je však znenie právnej normy, druhé je, ako sa nová právna úprava uvedie do života.

Elektronická pošta už aj v daňovom konaní

Vychádzajúc z platného znenia § 20 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov, podanie urobené faxom, prostredníctvom elektronickej pošty alebo na elektronickom záznamovom médiu treba správcovi dane doručiť ešte aj v písomnej forme do piatich pracovných dní od jeho odoslania. Inak sa totiž nepovažuje za doručené.

Podaním na elektronickom záznamovom médiu možno rozumieť podanie nahrané na diskete alebo kompaktnom disku (CD). Vzhľadom na podmienku následného doručovania však nemožno očakávať príliš veľký záujem daňových subjektov o využívanie internetu v daňovom konaní. Tento spôsob komunikácie s daňovým úradom budú daňové subjekty pravdepodobne využívať najmä vtedy, keď im bude hroziť, že zmeškajú lehotu napríklad na podanie daňového priznania. Aby sa vyvarovali sankcií, zašlú podanie elektronickou poštou a potom po druhý raz – po termíne, ale do piatich dní – aj v písomnej forme.

Problémom je v praxi aj absencia zákona o elektronickom podpise. Ten je síce už v legislatívnom procese, ale dosiaľ nebol schválený. Daňový zákon tak nemá náprotivok v špeciálnom zákone o elektronickom podpise. Nie je pritom zrejmé, akým spôsobom sa daňové subjekty budú v prípade využitia elektronickej pošty v daňovom konaní autorizovať.

Oznámenie zmlúv o zriadení stálej prevádzkarne

Čo ak nejaký podnikateľ bude chcieť uškodiť svojmu konkurentovi a zašle v jeho mene anonymnou elektronickou poštou nezmyselné daňové priznanie, ktorým si na DPH žiada zjavne neoprávnený nadmerný odpočet v niekoľkomiliónovej výške? To zákon nerieši. Čo sa však v praxi zrejme stane, je, že tento podnikateľ privodí svojmu rivalovi daňovú kontrolu. A to nemusí byť dvakrát príjemné.

Novela zákona o správe daní a poplatkov dáva podnikateľom do vienka novú oznamovaciu povinnosť. Daňový subjekt so sídlom alebo trvalým pobytom na území SR a zahraničný daňový subjekt, ktorý tu má stálu prevádzkareň, musia miestne príslušnému daňovému úradu oznámiť uzatvorenie každej zmluvy so zahraničným daňovým subjektom, na základe ktorej mu môže vzniknúť stála prevádzkareň. Túto povinnosť si dotknutý podnikateľ musí voči daňovému úradu splniť do 15 dní po uzatvorení zmluvy.