Centrálne banky po celom svete sa pripravujú na znižovanie úrokových sadzieb s cieľom zmierniť dôsledky obchodnej vojny, ktorú vedie prezident USA Donald Trump. Účinky vysokých ciel už začínajú brzdiť globálny rast a zvyšujú riziko recesie.
Svetová obchodná organizácia (WTO) predpovedá pokles objemu medzinárodného obchodu v tomto roku. Medzinárodný menový fond (MMF) znížil odhady hospodárskeho rastu pre Spojené štáty, Čínu a väčšinu ostatných krajín. Ako dôvod uvádza americké clá, ktoré sa nachádzajú na najvyššej úrovni za posledné storočie.
Výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová pred časom uviedla, že „odolnosť svetovej ekonomiky sa opäť testuje – tentoraz reštartom globálneho obchodného systému“. Podľa nej je obchodné napätie ako hrniec, ktorý sa dlhodobo ohrieval a teraz vrie. „Do veľkej miery ide o dôsledok erózie dôvery v medzinárodný systém aj dôvery medzi krajinami.“
Bloomberg Economics predpokladá, že väčšina centrálnych bánk zníži náklady na úvery. Opatrnosť je na mieste najmä pre riziká inflácie, či už doznievajúcej z predchádzajúceho rastu spotrebiteľských cien, alebo novej, vyvolanej aktuálnou krízou. „Vplyv na ceny sa ukáže až časom,“ vyhlásila šéfka ECB Christine Lagardová.
Úspech a finančné zdravie stojí na štyroch pilieroch. Potvrdzujú to výpovede stovky milionárov
Americké clá na európske tovary, ktoré sa zvýšili z priemernej úrovne troch na 13 percent, už teraz zhoršujú ekonomickú perspektívu Európy. „Závažná eskalácia globálneho obchodného napätia a s ňou spojená neistota pravdepodobne oslabia rast eurozóny utlmením exportov,“ povedala Ch. Lagardová podľa The Guardian a dodala, že to môže „znížiť investície a spotrebu“.
Kolísavosť výmenných kurzov aj volatilita meny, ktorú vyvoláva slabnúci dolár, predstavujú ďalšiu skúšku. Najväčšej výzve čelí americký Federálny rezervný systém (Fed), ktorý cíti dôsledok zvýšených dovozných nákladov z dôvodu ciel. Šéf Fedu Jerome Powell uviedol, že tieto faktory bude sledovať veľmi pozorne. Aj preto Bloomberg Economics neočakáva výrazné uvoľňovanie menovej politiky v USA.
Európska centrálna banka si ešte ponecháva priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Po tom aktuálnom sa najbližšie predpokladá v júni. Depozitná sadzba by sa mohla dostať zo súčasnej úrovne 2,25 percenta na 1,75 percenta do konca roka.
- Predpokladané zníženia úrokových sadzieb
Federálny rezervný systém USA
• Aktuálna horná hranica federálnej úrokovej sadzby: 4,5 percenta
• Prognóza na koniec roka 2025: 4,25 percenta
Európska centrálna banka
• Aktuálna depozitná sadzba: 2,25 percenta
• Prognóza na koniec roka 2025: 1,75 percenta
Bank of England
• Aktuálna základná sadzba: 4,5 percenta
• Prognóza na koniec roka 2025: 3,75 percenta
Bank of Canada
• Aktuálna sadzba na jednodňové úvery: 2,75 percenta
• Prognóza na koniec roka 2025: 2,30 percenta
Ruská centrálna banka
• Aktuálna kľúčová sadzba: 21 percent
• Prognóza na koniec roka 2025: 16 percent
Z Trumpa sa paradoxne môže stať zjednotiteľ Európy. Robí viac ako ktokoľvek od čias Schumana
Inflácia v Európe je zatiaľ pod kontrolou, uviedla Zuzana Fečová z ČSOB. V marci ceny vzrástli oproti minulému roku o 2,2 percenta a ďalší pokles by podľa nej mohli podporiť aj nižšie ceny ropy a energií. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé položky ako pohonné hmoty a potraviny, klesla podľa údajov Eurostatu z 2,6 percenta na 2,4 percenta.
Napriek impulzu z rozsiahlych investícií do infraštruktúry v Nemecku a celoeurópskej snahy o zvýšenie obranných výdavkov, zostáva vyhliadka hospodárskeho rastu v eurozóne tlmená. Podľa Davida Powella z Bloomberg Economics ECB čelí úplne inej situácii, než na začiatku roka. „Vysoké americké clá zasiahnu dopyt v eurozóne a budú mať pravdepodobne dezinflačný účinok v strednodobom horizonte. Navyše proces dezinflačného vývoja pokračuje – inflácia v sektore služieb a rýchly rast miezd, ktorý ju poháňal, sa zmierňujú,“ uviedol D. Powell.
Ďalšie dôležité správy
