- Som podnikateľ fyzická osoba a mám stavebnú firmu. Nakupujem stavebný materiál od dvoch dodávateľov fyzických osôb: jednému uhrádzam faktúry v hotovosti. Za rok 2004 vyfakturované platby boli 250 000 Sk. Druhý obchodný partner je iný prípad. Je to veľkosklad stavebného materiálu. Nakoľko v tomto veľkosklade nakupujem už dlho, tovar neplatím pri nákupe v hotovosti. Dodávateľ mi odobrané stavebné výrobky fakturuje mesačne. V roku 2004 som takto nakúpil materiál v hodnote vyše 1 mil. Sk. Vzťahuje sa na mňa povinnosť oznámiť týchto obchodných partnerov na daňový úrad v termíne do 30. januára 2005? Môžete mi ozrejmiť právnu úpravu?
V prvom prípade oznámenie o platbách musíte zasielať, v druhom prípade nie. Vysvetlím, prečo. V obidvoch prípadoch súčet platieb prekročil limit 100 000 Sk. V prvom prípade ste všetky faktúry uhrádzali v hotovosti. V druhom prípade všetky platby išli bezhotovostným spôsobom cez účet v banke, čo je zákonná výnimka pri bonzáckom paragrafe.
Vy sa ma vlastne pýtate na inštitút, ktorý podnikatelia v praxi často volajú „bonzácky paragraf“. Podnikatelia si totiž v termíne do 30. januára každého roka musia plniť oznamovaciu povinnosť o nezdanených platbách uhradených fyzickým osobám v predchádzajúcom roku. Cieľom je eliminovať daňové úniky. Právna úprava je zakotvená v § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení.
Fyzické a právnické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti a v rámci nej uhrádzajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné platby oznamovať správcovi dane miestne príslušnému podľa trvalého pobytu prijímateľa platby. Do 31.12.2004 si túto povinnosť podnikateľ musel splniť vtedy, ak súčet platieb prekročili limit 10 000 Sk za rok. Vďaka novele zákona účinnej od 1.1.2005 sa limit 10 000 Sk na oznamovanie platieb zvyšuje 10-násobne na sumu 100 000 Sk.
Treba zdôrazniť, že oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. Čiže platby poukázané bankovým prevodom a vyplatené cez registračnú pokladnicu sa do limitu 100-tisíc korún nezahŕňajú.
Zákon prikazuje daňovým subjektom posielať oznámenia o vykonaných platbách v termíne do 30 dní po uplynutí roka, v ktorom boli platby uhradené. Termínom na splnenie tejto povinnosti nepeňažnej povahy je teda 30. január, a nie až 31. január nasledujúceho roka. V tomto sa podnikatelia často mýlia. Rok 2005 však bude pri plnení oznamovacej povinnosti špecifický, keďže 30.1.2005 pripadne na nedeľu. Preto sa koniec lehoty posúva automaticky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Preto musíte zaslať oznámenie o platbách za rok 2004 najneskôr v termíne do pondelka 31.1.2005.
Bude pri podávaní oznámení o platbách v roku 2005 rozhodujúci limit 10 000 Sk alebo 100 000 Sk? Teda či podnikatelia musia na daňový úrad oznamovať už prijímateľa, ktorému v roku 2004 vyplatili najmenej 10 001 Sk alebo až adresáta platieb, ktorému uhradili minimálne 100 001 Sk. Prechodné ustanovenia novely zákona o správe daní a poplatkov účinnej od 1.1.2005 túto otázku neriešia. Preto by podnikatelia 31.1.2005 mali postupovať podľa nového zákona a na daňový úrad oznamovať len tých prijímateľov, ktorým za rok 2004 vyplatili platby prevyšujúce limit 100 000 Sk.
Právna norma vypočítava celkom 5 náležitostí, ktoré má oznámenie o platbách obsahovať. V oznámení potom podnikateľ uvedie:
- meno a priezvisko fyzickej osoby (prijímateľa platby): od 1.1.2005 po novom aj daňové identifikačné číslo (DIČ) fyzickej osoby, ak ho má prijímateľ pridelené
- trvalý pobyt, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby
- vyplatenú sumu vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu
- deň platby
- dôvod platby.
Správca dane môže potom v praxi na základe bonzáckeho paragrafu podrobiť krížovej daňovej kontrole líniu „oznamovateľ a prijímateľ platieb“. Prečíta si v oznámení, že podnikateľ vyplatil adresátovi nezdanené príjmy v konkrétnej výške. Pri daňovej kontrole prijímateľa platieb potom zistí, či si tento zinkasované príjmy skutočne pred daňovým úradom priznal a zdanil. Zastupoval som napríklad v daňovom konaní klienta, ktorý mal dielňu na obrábanie kovov a ktorému daňový úrad zistil, že zatajil a nezdanil príjmy v celkovej výške 2 mil. Sk.
Podnikatelia by mali pamätať na to, že oznámenie o platbách nezasielajú svojmu daňovému úradu, ale správcovi dane, ktorého miestna príslušnosť sa odvodzuje od trvalého pobytu prijímateľa platieb. Ak podáva napríklad podnikateľ daňové priznanie na Daňový úrad Bratislava II., ale miestne príslušným správcom dane prijímateľa platieb je Daňový úrad Piešťany, podnikateľ zašle oznámenie o platbách práve Daňovému úradu v Piešťanoch.
Nesplnenie povinnosti podať včas oznámenie o platbách uhrádzaných fyzickým osobám možno kvalifikovať ako nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy. Podľa § 35 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane v prípade zistenia tejto skutočnosti uloží daňovému subjektu pokutu až do výšky 1 mil. Sk.
Zákon podmieňuje splnenie oznamovacej povinnosti od 1.1.2005 prekročením limitu 100 000 Sk u jednotlivého prijímateľa platieb za rok. Pritom nie je jednoznačné, či sa tento limit vzťahuje len na jednu platbu alebo na kumulatívny súčet všetkých platieb vyplatených za rok jednej konkrétnej fyzickej osobe. Podľa môjho názoru sa tento limit vzťahuje na súčet všetkých platieb uhradených za rok jednej fyzickej osobe. Inak by bonzácky paragraf nemal zmysel a dal by sa v praxi ľahko obchádzať.
