Akciové burzy už zaznamenali mnohé prudké vzostupy aj hlboké pády. Ale aby prakticky so všetkými veľkými akciovými indexmi takto mávalo nepredvídateľné rozhodovanie jedného muža, to sa stalo prvýkrát. Americký prezident Donald Trump na začiatku apríla zaviedol vysoké clá na dovoz tovaru takmer zo všetkých krajín sveta. Bezprecedentný krok odôvodnený obchodným deficitom interpretovaným ako krivda voči Američanom poslal okamžite väčšinu globálnych akciových indexov do hlbokého mínusu.

Najviac utrpeli akciové trhy v juhovýchodnej Ázii, ktorá má voči Spojeným štátom dlhodobo pozitívnu platobnú bilanciu, a preto na ňu americká administratíva uvalila najvyššie clá – od 24 percent na dovoz z Malajzie po 49 percent na tovar z Kambodže. Najvýznamnejšie akciové indexy v regióne od začiatku roka stratili jedenásť až osemnásť percent svojej hodnoty. V tom je už započítaná korekcia po ďalšom zvrate 9. apríla, keď D. Trump oznámil plošné zníženie ciel na desať percent s výnimkou Číny.

Krvácajúce giganty

Voči Číne americký prezident, naopak, pritvrdil, keď v dvoch krokoch zvýšil dovozné clo až na horibilných 145 percent. No čínske akciové indexy zostávajú oproti začiatku roka v pluse. Tušia, že nič nie je také horúce, ako sa navarí, a že USA v tejto hre ťahajú za kratší koniec. Po nátlaku veľkých technologických firiem D. Trump vyňal z okruhu sankčných ciel hardvér.

To prinieslo úľavu najmä Applu, ktorý v Číne vyrába väčšinu svojich produktov. Napriek tomu táto firma spolu s ďalšími gigantmi patrí medzi hlavných porazených colnej vojny. „Ide najmä o technologické firmy a výrobcov elektroniky, ako aj automobilový priemysel a špecificky aj výrobcov oblečenia a obuvi, ktorých vysoká zisková marža výrazne závisí od lacnej výroby a dovozu z ázijských krajín na americký trh,“ komentuje analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Stredná Európa v pluse

Hoci analytici očakávali, že na colnú vojnu doplatí aj stredná Európa so svojou závislosťou od automobilového priemyslu, burzy v regióne ukazujú niečo iné. Pražský index PX a varšavský WIG v druhom aprílovom týždni zaznamenali straty, no oproti úvodu roka boli o trinásť percent v pluse. Zosilneli akcie firiem ako ČEZ, U. S. Steel, MOL či Kofola. Kapitáni priemyslu však zostávajú v strehu. „Situácia sa dynamicky mení. Ak by prišlo ku krátkodobému obmedzeniu výroby, bolo by dobre, keby sa colná vojna mohla považovať za oprávnený dôvod na aktiváciu kurzarbeitu,“ myslí si generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Viac ako colná vojna ho však znepokojujú domáce konsolidačné opatrenia. „Výrobu na Slovensku výrazne predražujú. V dôsledku toho strácame konkurencieschopnosť, a to nielen voči susedom, ale aj oproti krajinám ako Portugalsko či Španielsko. Hrozí, že o dva-tri roky prídeme o zákazky,“ obáva sa A. Lasz. 

Investori môžu aj zarobiť
Pre americkú colnú vojnu chudobnejú aj mnohí Slováci. „Sporitelia na weboch správcovských spoločností už vidia pokles trhov od úvodu roka, ktorý sa ešte prehĺbi výkyvmi v úvode apríla,“ poznamenáva analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Napriek tomu odporúča nepanikáriť a nepredávať. „Historicky po každom poklese trhov nasledovala fáza rastu, počas ktorej trhy prekonali pôvodné maximá,“ pripomína. Investorom s investičným horizontom päť a viac rokov odporúča zvážiť postupné dokupovanie akcií alebo podielov v akciových fondoch mimoriadnymi vkladmi práve počas fázy poklesu.