Napriek snahám ruského prezidenta Vladimira Putina prilákať zahraničné firmy späť na tamojší trh realita zostáva nezmenená. Nadnárodné podniky, ktoré po invázii na Ukrajinu opustili Rusko, sa už neplánujú vrátiť.
Podľa magazínu Fortune je hlavným dôvodom to, že firmy investujú tam, „kde platí právny štát, nie svojvôľa vládcu“. Investori si uvedomujú, že podnikanie v krajine pod Putinovou kontrolou predstavuje významné riziko – ich aktíva môžu byť kedykoľvek znárodnené alebo môžu stratiť hodnotu v dôsledku geopolitickej nestability.
„Neviem si predstaviť, že by sa mnohé firmy rozhodli riskovať reputáciu a podnikanie v takomto nepredvídateľnom a nebezpečnom prostredí,“ uviedol Janis Kluge z nemeckého inštitútu SWP pre bezpečnostné a medzinárodné záležitosti pre CNN.
Ekonomická situácia v Rusku je naďalej problematická. Štát zohráva v hospodárstve dominantnú úlohu, inflácia a úrokové sadzby zostávajú vysoké a právny štát funguje len formálne. Z krajiny odišlo viac ako milión kvalifikovaných pracovníkov, kapitálový odliv dosiahol 250 miliárd dolárov a devízové rezervy sa rýchlo znižujú. „Rusko malo vždy problémy s korupciou, byrokraciou, administratívnymi prekážkami a zásahmi Kremľa,“ pripomenul expert na Rusko z britského think-tanku Chatham House Timothy Ash.
Ruská ekonomika spred troch rokov už neexistuje. Prišla o viac ako 500 miliárd dolárov
Pred inváziou na Ukrajinu pôsobila na ruskom trhu aj slovenská spoločnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti Eset. „Ruská vojenská invázia na Ukrajinu bola šokom pre celý svet a museli sme na ňu zareagovať,“ vyhlásil generálny riaditeľ firmy Eset Richard Marko. Odchod z ruského a bieloruského trhu síce spoločnosti spôsobil finančné straty, no tržby za rok 2022 jej aj tak vzrástli o viac ako 40 miliónov eur na celkových 589 miliónov. Zisk po zdanení dosiahol takmer 70 miliónov eur.
Firma návrat do Ruska vylučuje. „Dnes neuvažujeme nad opätovným vstupom na ruský trh a kým sa ruská invázia na Ukrajinu neskončí, nevidíme zmysel špekulovať nad podmienkami, za akých by sme sa tam vrátili,“ uviedol public relations manager pre Slovensko Peter Blažečka.
Podľa tlačovej hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Miriam Filovej je rozhodnutie o návrate na ruský trh individuálnou záležitosťou každej firmy. Pripúšťa, že pre niektoré podniky môže byť ekonomicky atraktívny, no mnohé už diverzifikovali odbyt na iné zahraničné trhy a návrat pre ne nemusí byť z morálnych, reputačných či ekonomických dôvodov zmysluplný. „Ruská federácia zároveň predstavuje neistého a ťažko predvídateľného obchodného partnera.“
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor je presvedčený, že po prípadnom prímerí a postupnom rušení sankcií sa slovenské firmy budú chcieť na ruský trh vrátiť. „Otázkou zostáva, či a do akej miery budú schopné získať späť pôvodné pozície. Pre mnohé podniky to bude otázka ekonomickej udržateľnosti a perspektívy dlhodobej spolupráce.“
Ďalšie dôležité správy
