Európska komisia pred piatimi rokmi schválila Európsku zelenú dohodu, známu ako Green Deal. Odvtedy sa Európska únia vydala na cestu posilňovania zelenej transformácie a zároveň chcela byť jednou z najsilnejších ekonomík sveta.
S pribúdajúcimi krízami sa však podľa mnohých zástupcov hospodárstva tieto ciele vzdialili. Európsky priemysel stojí na križovatke, z ktorej má stále bližšie k deindustrializácii. A istý nie je ani ďalší osud Green Dealu. A jasné nie je ani to, ako chce EÚ ďalej odolávať konkurencieschopnosti. Najmä v čase, keď americký prezident Donald Trump chce oveľa viac využívať fosilné zdroje a výrazne podporiť americké automobilky.
Pritom EÚ sa posledné dva roky intenzívne zaoberala napríklad normou Euro 7, ktorá sprísňuje pravidlá pre automobilový priemysel. Pôvodný návrh normy opakovane ostro kritizoval český europoslanec Alexandr Vondra. Dokonca v tom čase hovoril o podraze zo strany EK, keď mal vtedajší eurokomisár Frans Timmermans porušiť svoj sľúb, že norma nebude taká prísna.
Hoci sa neskôr podarilo vyrokovať isté ústupky, stále sú na stole emisné opatrenia, ktoré bude mať Európska únia najprísnejšie na svete.
Aj keď Frans Timmermans odišiel z EK v roku 2023 a teraz pôsobí v holandskej domácej politike, Green Deal ho chtiac-nechtiac neopúšťa ani tam.
Naďalej chce tvrdý Green Deal
Začiatkom januára v rozhovore pre Financial Times dokonca potvrdil, že by aj dnes razil rovnako ambicióznu zelenú politiku na celoeurópskej úrovni. Trvá na odklone od fosílnych palív a tvrdí, že bohatí ľudia majú zaplatiť prechod na zelenú transformáciu aj tých chudobnejším. Predstavuje si to tak, že by vlády mali dotovať najchudobnejšie vrstvy, aby sa podarilo presadiť odklon od fosílnych palív a aby sa zároveň nezvyšovalo napätie v spoločnosti pre zvyšujúce sa náklady za energie.
Frans Timmermans sa teda nevzdáva svojich predstáv o zelenej budúcnosti Európy ani v čase, keď viacerí odborníci z priemyslu varujú, že tempo, aké zaradila EK pri presadzovaní zelenej agendy môže byť nakoniec na škodu pre samotnú Európu.
Pritom už v roku 2023 niektoré krajiny volali po zmiernení príliš prísne nastavených cieľov Green Dealu. Európska komisia v tom čase nechcela o zmenách ani počuť a obhajovala svoj plán, že do roku 2030 bude Únia získavať 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Frans Timmermans aj vtedy tvrdil, že ciele sú síce veľmi ambiciózne, no podľa neho dosiahnuteľné.
Prekročené hranice
Najnovšie Green Deal zatienili správy o tom, že EK mala vyplácať dotácie rôznym neziskovým organizáciám, ak budú lobovať za jej zelené plány a presadzovať Green Deal.
Informáciu pred pár dňami zverejnil holandský denník Telegraaf. Organizácie tak mali údajne za peniaze od EK propagovať viaceré zelené nápady, za ktorými stál práve F. Timmermans.
Holandský europoslanec Dirk Gotink teraz žiada preveriť viaceré zmluvy s environmentálnymi skupinami. „Nechceme očierňovať ekologické hnutia. Majú povolené lobovať. No chceme preveriť úlohu Európskej komisie, v čase keď ju viedol F. Timmermans a prepojenie jeho zelenej koalície a ľavicovej väčšiny v parlamente,“ uviedol europoslanec pre holandské médiá.
F. Timmermans reagoval, že nevie o tajných zmluvách. „Sám som nikdy takéto zmluvy neuzavrel a počas môjho pôsobenia vo funkcii európskeho komisára sa na nich ani nepodieľal,“ cituje jeho reakciu periodikum Netherland Times. Dodal však, že súčasná EK musí reagovať na tieto obvinenia.
Zároveň uviedol, že nie je žiadnym tajomstvom, že Komisia finančne podporuje rôzne záujmové skupiny od environmentálnych až po poľnohospodárske organizácie.
Po vlaňajšom znovuzvolení Ursuly von der Leyenovej do funkcie šéfky EK politológ Ján Kubáček uviedol, že jej pozíciu v istom zmysle upevnila práve silová ekologická transfomácia ekonomiky krajín EÚ. „Pri spoločných aktivitách s bývalým eurokomisárom Fransom Timmermansom v oblasti Green Dealu a zmeny transformácie európskej politiky bola nakoniec oveľa aktívnejšia, než sa očakávalo a v rámci toho prekročila svoj mandát zo strany Nemecka, pôvodný mandát EK od členských zemí EU, i svojich voliteľov z radov europoslancov,“ uviedol politológ.
To, že EK neplánuje žiadny veľký odklon od Green Dealu, potvrdila pred pár dňami na Svetovom ekonomickom fóre v Davose samotná U. von der Leyenová.
Parížsku klimatickú dohodu označila za najväčšiu nádej pre ľudstvo a uviedla, že „Európa bude udržiavať rovnaký smer a pokračovať v spolupráci so všetkými národmi, ktoré chcú chrániť prírodu a zastaviť globálne otepľovanie.“
Výrazné prehodnotenie či dokonca úplná zmena prísne nastaveného Green Dealu sa teda podľa všetkého, napriek silnému volaniu zo sveta priemyslu a energetiky zrejme konať nebude.
