Slovensko čaká konsolidácia za 2,4 miliardy eur. Trhy tlačia vládu do trojpercentného deficitu

Slovensko na budúci rok čaká tvrdá konsolidácia. Najnovšie odhady hovoria o sume 2,3 až 2,4 miliardy eur. Ide o obrovský balík peňazí. Vládu k čoraz nižším deficitom tlačia najmä finančné trhy. Európska centrálna banka neustále znižuje základné úrokové sadzby. Naposledy začiatkom marca klesla depozitná sadzba na 2,50 percenta, refinančná na 2,65 percenta a jednodňová refinančná na 2,90 percenta.

Napriek priaznivému prostrediu výnosy desaťročných slovenských dlhopisov mierne rastú. Od decembra 2024 do januára 2025 priemerný výnos stúpol z 3,22 na 3,45 percenta. Investori sa obávajú, že Slovensko nezvládne náročnú konsolidáciu, a preto si za požičanie peňazí pýtajú viac. Predstavitelia štátu signalizujú, že sú ochotní zraziť deficit k požadovanej hranici troch percent, a väčšina nepopulárnych opatrení bude pravdepodobne prijatá v roku 2026. O rok neskôr sú totiž voľby a vtedy politici tradične rozdávajú.

Nebude to jednoduché

Zníženie deficitu o 2,4 miliardy eur predstavuje mimoriadne náročnú úlohu. Štát napríklad predpokladá, že 23-percentná sadzba DPH prinesie do rozpočtu v roku 2026 približne 11,8 miliardy eur. Na zvýšenie príjmov o spomínaných 2,4 miliardy eur by bolo potrebné zvýšiť sadzbu DPH z 23 na 27 percent, čo by viedlo k prudkému rastu cien.

Slovensko už pri súčasnej sadzbe patrí medzi krajiny s najvyšším rastom cien v eurozóne. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla inflácia vo februári 2025 štyri percentá. Vyšší nárast cien zaznamenali len tri štáty eurozóny. Hlavnou príčinou zdražovania je tohtoročné zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent. Prípadné ďalšie prudké zvýšenie sadzby v budúcom roku by s veľkou pravdepodobnosťou posunulo Slovensko na čelo tohto rebríčka.

Ministerstvo financií konkrétne konsolidačné opatrenia pravdepodobne predstaví až počas jesene. Potom sa o nich bude diskutovať a konečnú podobu schvália poslanci až v decembri. Zároveň sa v parlamente prijmú viaceré zásadné zmeny. Minulý rok napríklad prešlo zvýšenie dane z príjmov právnických osôb na 24 percent. Slovensko je kvôli tomu najmenej atraktívnou krajinou pre zahraničné investície v regióne a bežní ľudia na to doplácajú pomalým rastom miezd.

Väčšina ekonómov preto vláde ďalšie zvyšovanie daní neodporúča. „Vo všeobecnosti platí, že konsolidácia na výdavkovej strane má menší vplyv na ekonomiku, a to z hľadiska trvania aj intenzity efektu. Zároveň platí, že súčasný problém s verejnými financiami vznikol primárne pre vysoké výdavky, preto by bolo žiaduce hľadať zdroje konsolidácie práve v tejto oblasti rozpočtu,“ uvádza Boris Fojtík, analytik Tatra banky. Minister financií Ladislav Kamenický a premiér Robert Fico podľa doterajších vyjadrení takéto riešenie zvažujú. Realita však nakoniec môže byť iná.

Kde je možné ušetriť