Automobilový priemysel, ktorý zamestnáva viac ako 13 miliónov ľudí a prispieva približne siedmimi percentami k HDP Európskej únie (EÚ), je jedným z hlavných pilierov európskeho hospodárstva. Odvetvie však čelí veľkým výzvam.

Európska komisia (EK) oznámila, že v januári spúšťa strategický dialóg o budúcnosti európskeho automobilového priemyslu. Na diskusiách sa zúčastnia predstavitelia priemyslu, sociálni partneri a ďalšie kľúčové zainteresované strany.

EK tvrdí, že jej prioritou je zabezpečiť prechod na bezemisnú ekonomiku, dlhodobú konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho automobilového priemyslu.

Analytik a poradca v priemysle Jan Burian pre TREND vymenúva, čo môže tento dialóg v praxi priniesť a čo všetko by mala EK prehodnotiť, aby reálne podporila rozvoj európskeho automobilového priemyslu.

Čo by sa v rámci strategického dialógu malo aktuálne prehodnotiť?

Snahu nastaviť dialóg medzi výrobcami, dodávateľmi, ale aj ďalšími stranami vnímam ako pozitívny krok. Na druhej strane, v zásade už všetko bolo povedané, problémy automobilového priemyslu sú dostatočne známe a popísané. Bez zmeny legislatívneho rámca sa bude len veľmi ťažko zmysluplne reagovať na rapídne sa meniacu geopolitickú situáciu, potreby zákazníkov a rýchlo sa meniace legislatívne rámce v USA.

Protichodné záujmy aj jednotlivých automobiliek, keď záleží napríklad na tom, ako je ktorá značka etablovaná najmä v Číne, často zásadne ovplyvňujú i prístup k zavedeniu ciel. Nečakám, že tento dialóg významne posunie notoricky známe otázky vrátane cien energií, dostupnosti pracovného trhu či prístupu k vzácnym kovom.

Dvaja hlavní konkurenti Európy totiž okrem iného stimulujú výskum a vývoj buď priamymi podporami alebo prostredníctvom armádnych či aerospace zákazok. To je začiatok.

Inovácie nevznikajú odnikiaľ, ale vznikajú na univerzitách, vo vývojových centrách a dnes aj v startupoch. V tom je opäť dôležitý prístup ku kapitálu a schopnosti transferovať výskum do práce. V tomto všeobecne Európa zlyháva.

EK uvádza, že kľúčovými bodmi diskusií budú inovácie, prechod na bezemisnú ekonomiku a dekarbonizáciu, konkurencieschopnosť a odolnosť a zjednodušenie regulácie. Čo by sa malo diskutovať z pohľadu priemyslu?

Európa tlačí bezemisnú ekonomiku za každú cenu. Ak sa svet nenaladí na rovnakú notu, bude v súčasnom nastavení trhu a investícií strácať stále viac. Z rôznych vyhlásení sa dá pozorovať schizofrénia. Na jednej strane Európa volá po vyššej konkurencieschopnosti a inováciách a zároveň druhým dychom sa hovorí o dekarbonizácii.

Samozrejme, ohľady na životné prostredie sú kľúčové pre fungovanie nás všetkých. No aj keď som bol pred pár rokmi sám optimista, tak dnes vidím, že Európa nestrhla vo svojom zelenom ťažení svojich rivalov -partnerov a zostala v miere snaženia sa nakoniec sama.

Čo by malo byť teda výsledkom strategického dialógu?

Ochrana európskeho trhu bude do istej miery nevyhnutná, no tým budeme brzdiť aj technologický rozvoj vo vnútri EÚ a skomplikujeme pôsobenie európskych automobiliek na zahraničných trhoch. Celá problematika je v zásade hlbšia. Nedokážu to vyriešiť len podpory zo strany Európskej únie a už vôbec nie v dlhodobom horizonte.

Čo je dnes kľúčové?

V dnešnej dobe je to rýchlosť. Teda schopnosť uviesť na trh výrobok v čase, kedy je po ňom dopyt a neustále za pochodu inovovať. To model takzvaného „legacy automakers“ plne neumožňuje.

Procesy, dodávatelia a technológie stále nie sú úplne pripravené na akceleráciu inovácií a nastavenie na budúce potreby zákazníkov, tak ako to vidíme na ázijskom trhu (kde je auto v podstate mobilným zábavným centrom).

Dôvodom sú často hierarchické štruktúry a strach z neúspechu, ktorý by mohol poškodiť značku v očiach zákazníka. Toto dedičstvo si „nové“ ázijské automobilky so sebou rozhodne nenesú.

V súvislosti s avizovanými krokmi amerického prezidenta Trumpa, malo by v Európe dôjsť k prehodnotenie Green Dealu?

Ohľadne Green Dealu je potrebné rozlíšiť jednotlivé oblasti, ktoré pokrýva. Osobne som za prehodnotenie balíčka Fit for 55, ktorý obsahuje väčšinu cieľov, ktoré Európu dávajú do pozície skanzenu.

Hoci si môžeme o Green Deale myslieť čokoľvek, smer je daný. Momentálne sa hrá o to, ako si udržať zmysluplnú výrobnú základňu v EÚ v rámci nastavených pravidiel.

Snaha o znižovanie nákladov je logická a deje sa naprieč automobilkami aj dodávateľským reťazcom.

No mali by sme sa zamýšľať aj nad výrobnými a obchodnými zónami, kde by mohli platiť trochu iné pravidlá z hľadiska daní, nárokov na udržateľnosť a špeciálnymi ponukami pre pracovníkov. Ďalej treba riešiť vývoj a uvádzanie na trh nových modelov s výrazne vyššou rýchlosťou než doteraz.

A čo zákaz spaľovacích motorov? Mal by sa prehodnotiť?

Zákaz áut so spaľovacími motormi by som direktívne nenariaďoval. Navrhol by som však, aby sa priemysel zaoberal takou motiváciou, ktorá prechod na lokálne bezemisnú mobilitu podporí.

Často sa hovorí o dostupnosti a výkonnosti infraštruktúry či cene samotného automobilu. No už menej sa hovorí o cene elektrickej energie pre nabíjanie vozidiel, ktoré sa podľa typu providera či rýchlosti nabíjania môžu líšiť až o stovky percent.

Ktoré ďalšie faktory vplývajú na konkurencieschopnosť?

Zásadne ju brzdia staršie IT systémy a procesy. Ak premýšľame o vozidle, najmä elektrickom, v rámci „software defined vehicle“, tak to znamená zmenu myslenia celkovej koncepcie softvéru aj vývoja celého vozidla.

A čo ďalšie technologické výzvy?

Samostatnou kapitolou je primárny výskum, vývoj a výroba čipov. Teda oblasti, v ktorých dnes dominujú Spojené štáty americké, Japonsko, Taiwan a čiastočne Čína.

Materiálové inžinierstvo spolu s ochranou duševného vlastníctva je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti, ale v tomto Európa zaostáva.

Dôvodom je nepružný kapitálový trh, ale aj pomerne malá schopnosť štátu podporovať aplikovaný výskum inak než dotáciami. Napríklad už spomínanými zákazkami do sofistikovaného armádneho a aerospace priemyslu, odkiaľ sa najmä inovácie a inžinieri môžu presúvať do automobilového či ďalšieho hi-tech priemyslu.

Jan Burian

analytik, autor a rečník komentujúci dianie v priemysle na európskej i globálnej úrovni. Odborne sa venuje digitálnej transformácii, managementu, leadershipu a geopolitickému dianiu, ktoré ovplyvňuje výrobu a globálne dodávateľské reťazce. Pred súčasným pôsobením v Trask na pozícii Head of Industry Insights viedol Manufacturing Insights Europe v spoločnosti IDC a zastával poradenské pozície v spoločnostiach EY a Deloitte.

Ďalšie dôležité správy

Rozhnevaný automobilový priemysel žiadal reálnejší prístup. Kontroverzná norma sa má zmierniť
Neprehliadnite

Rozhnevaný automobilový priemysel žiadal reálnejší prístup. Kontroverzná norma sa má zmierniť