Minulotýždňové vyjadrenie japonského ministra financií Katsunobu Kato vyvolalo v Spojených štátoch rozruch. Naznačil totiž, že Tokio by mohlo v obchodnom spore s Donaldom Trumpom vytiahnuť ťažký kaliber – odpredaj amerických štátnych dlhopisov.
„Japonsko ako najväčší zahraničný držiteľ amerických aktív v objeme približne 1,1 bilióna dolárov by tým takmer s istotou spôsobilo otras na globálnych trhoch,“ upozorňuje Matt Egan z portálu CNN.
Kato však svoje slová neskôr, pravdepodobne pod tlakom z vnútornej politickej scény, zmiernil a zdôraznil, že Japonsko nemá v úmysle zneužiť dlhopisy ako páku na politický nátlak. Podobné hrozby však už samy osebe odhaľujú zraniteľnosť Spojených štátov. Ich dlh dosahuje rekordných 36 biliónov dolárov, z čoho významnú časť financujú zahraniční investori.
Dvojsečná zbraň
Odborníci sa zhodujú, že prípadný masívny výpredaj amerických dlhopisov by spustil dominový efekt. Ak by sa k Japonsku pridali ďalší veľkí hráči ako Čína či Saudská Arábia, dôvera investorov by utrpela, úroky z dlhopisov by vystrelili a financovanie amerického dlhu by sa výrazne predražilo. To by zasiahlo nielen vládu USA, ale aj trhy, firmy a domácnosti po celom svete.
Zbaviť sa amerických dlhopisov však nie je len ekonomická, ale aj geopolitická dilema. Japonsko by si tým mohlo oslabiť vlastnú menu, poškodiť export a naraziť na tvrdú odvetu zo strany Spojených štátov.
Expert na medzinárodnú ekonomiku Maury Obstfeld z Petersonovho inštitútu preto považuje japonské vyhrážky za „príliš uponáhľané“ a podľa jeho názoru ide o „pochabú odpoveď“. Zároveň pripomenul, že Japonsko potrebuje americkú vojenskú ochranu v nestabilnom tichomorskom regióne a nemôže si dovoliť ohroziť prítomnosť Washingtonu.
„Svetové finančné trhy sú hlboko previazané s americkými štátnymi dlhopismi. Akákoľvek snaha o ich podkopanie by preto znamenala destabilizáciu celého systému,“ konštatuje Ernie Tedeschi, hlavný ekonóm v Bidenovej administratíve.
Ďalšie dôležité správy
