Až na krátke výnimky nebola inflácia v posledných desaťročiach kľúčovým ekonomickým problémom. Zmena prišla v roku 2021, kedy stimulmi podporovaná ekonomika narazila na pandémiou oslabené dodávateľské reťazce a energetický trh poznačený nízkymi cenami a nedostatočnými investíciami.
Hoci sa inflácia koncom roka 2021 ešte považovala za dočasnú, realita bola iná. Nárast cien dosiahol v USA aj v eurozóne najvyššiu úroveň za posledných 40 rokov. Centrálne banky následne reagovali razantným sprísňovaním menovej politiky, čo postupne viedlo k poklesu celkovej a aj jadrovej inflácie, ktorá nezohľadňuje volatilné ceny potravín a energií. V USA klesla z vrcholu 6,6 percenta na 3,2 percenta, v eurozóne z 5,7 percenta na 2,6 percenta.
Centrálne banky počítajú s ďalším poklesom inflácie k 2-percentnému cieľu, a preto začali uvoľňovať menovú politiku. V eurozóne klesli úrokové sadzby výraznejšie – z 4 percent na 2,75 percenta. Americký Federálny rezervný systém (Fed) bol opatrnejší a sadzby znížil z pásma 5,25 – 5,5 percenta na 4,25 – 4,5 percenta.
Dôvodom rozdielneho prístupu je ekonomická situácia. Kým eurozóna v roku 2024 rástla len o 0,7 percenta, USA zaznamenali štyrikrát vyšší rast. Napriek tomu sa v oboch ekonomikách objavil rovnaký problém – jadrová inflácia prestala klesať. V USA sa v auguste 2024 stabilizovala na 3,3 percenta, v eurozóne v septembri 2024 na 2,7 percenta. Na týchto úrovniach sa nachádza doteraz. Januárové údaje o inflácii, zverejnené vo februári 2025, navyše ukázali nečakane vyšší rast cien, než sa predpokladalo.
Spotrebitelia potrebujú stabilitu
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
