Gréci hospodárili s prebytkom tri miliardy eur. Slovákov môžu učiť, ako zostaviť rozpočet

Slovenský rozpočet v roku 2024 patril medzi najhoršie v Európskej únii. Ladislav Kamenický zostavil štvrtý najhorší rozpočet, s deficitom vo výške mínus 5,3 percenta hrubého domáceho produktu. Horšie hospodárili len tri členské štáty. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo až šesť krajín, ktorým sa podarilo dosiahnuť rozpočtový prebytok – medzi nimi aj Grécko, ktoré zostáva najviac zadlženou krajinou eurozóny. V roku 2024 dosiahlo prebytok na úrovni 1,3 percenta HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje niečo nad tri miliardy eur. Slovenský verejný dlh pritom len za minulý rok narástol takmer o sedem miliárd eur. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu.

Historická irónia

Ešte nedávno Slovensko verejne kritizovalo Grécko za nezodpovedné hospodárenie. Bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír otvorene odsudzoval Atény za odmietanie reforiem a pripomínal, že Slovensko muselo na začiatku storočia uskutočniť tvrdé zmeny. Keďže v tom čase nebolo členom eurozóny, muselo si poradiť samo – a ťažké časy napokon zvládlo.

Po referende v roku 2015, ktorým Gréci odmietli podmienky trojky (Európska komisia, Európska centrálna banka a MMF), Peter Kažimír vyhlásil, že „nočná mora architektov eura“ sa stáva reálnym scenárom a Grécko možno opustí eurozónu. Zároveň upozornil, že v takom prípade sa krajina k lacným peniazom nedostane. Grécko si však napokon euro ponechalo. Najzadlženejšia krajina eurozóny začala v nasledujúcich rokoch hospodáriť zodpovedne.

O desať rokov neskôr sa situácia obrátila. Grécko hospodári s prebytkami, Slovensko s rekordnými deficitmi. Slovensko navyše počas celej svojej demokratickej histórie nikdy nedosiahlo prebytkový rozpočet.

Ako sa to Grékom podarilo