Súčasný prezident USA v rámci kampane pred voľbami v roku 2024 sľúbil vyriešiť všetky problémy, ktoré trápili Američanov. Už prvý deň mala skončiť inflácia, automobilový priemysel sa mal dostať na svoj historický vrchol spred štyroch dekád a obchodná politika sa mala nastaviť tak, aby celý svet platil Američanom za to, že môžu do USA exportovať svoj tovar. Okrem toho sa mal vyplatiť všetok dlh a Amerika mala byť opäť veľká a silná.
Tieto sľuby už na prvý pohľad nepôsobili veľmi dôveryhodne. Tým skôr, ak sa všetky problémy mali vyriešiť v priebehu krátkeho času. Na druhej strane, obchodná politika určite poskytovala priestor na zmenšovanie nerovnováh a inflácia napriek značnému spomaleniu nebola úplne pod kontrolou. Riešenie nerovnováh obchodnej bilancie USA poňal Biely dom svojským spôsobom a výška ciel sa menila pomaly každý deň.
Keď sa zdalo, že medzinárodný obchod utrpí ranu podobnú tej z čias pandémie, D. Trump ohlásil 90-dňové obchodné prímerie s Čínou a sebavedomo vyhlásil, že teraz je čas nakupovať akcie a byť ešte bohatší ako predtým. Index S&P 500 sa z hranice medvedieho trhu (ktorý je definovaný ako 20-percentný pokles z historických maxím) dostal v priebehu šiestich týždňov o dvadsaťštyri percent vyššie a zdalo sa, že problém s dôverou investorov je vyriešený a Biely dom má všetko pod kontrolou.
Pán trhu dostane lekciu
V druhej polovici mája sa však situácia začína obracať. Problém s obchodnou vojnou ostáva a na stole je nový problém. Ide o dlhopisový trh. Ratingová agentúra Moody’s znížila USA rating zo stupňa AAA na druhý najvyšší – AA1.
Odhliadnuc od faktu, že táto agentúra bola v roku 1919 prvá, ktorá dala USA najvyšší rating a držala ho tam viac ako sto rokov, táto správa nemohla nikoho prekvapiť. Agentúra pred týmto krokom varovala už v roku 2023 a ostatné veľké ratingové agentúry sa k tomuto kroku odhodlali už dávnejšie – Fitch v roku 2023 a S&P už v roku 2011. Samotné zníženie ratingu nevyvolalo na finančnom trhu nijakú veľkú paniku.
Problémy sa však kumulujú a sebavedomé osadenstvo Bieleho domu tlačia do kúta. Moody’s pri znižovaní ratingu argumentovala nielen vysokým deficitom, ale aj vysokými úrokovými platbami. Tie sú spôsobené rastúcimi výnosmi dlhopisov.
Dvojnásobný dlh, dvojnásobné úroky
Výnosy benchmarkových desaťročných vládnych dlhopisov sú oproti začiatku roka 2022, keď americká centrálna banka (Fed) začala zvyšovať úrokové sadzby, dvojnásobné. A americký dlh voči HDP je tiež na viac ako dvojnásobnej úrovni oproti roku 2005 (122 verzus 57 percent), keď boli výnosy dlhopisov takto vysoké.
V dôsledku týchto faktorov prudko vzrástli platby za americký dlh. Americká vláda dáva v súčasnosti na úroky šestnásť percent svojho rozpočtu a pri takomto trende bude investorom platiť viac za dlh, ako dáva na obranu. Súčasná administratíva si je toho vedomá a zníženie výnosov dlhopisov má ako najvyššiu prioritu. Svojou politikou však zatiaľ spôsobuje presný opak toho, čo chce dosiahnuť. Zdá sa, že z tejto situácie nebude jednoduché uniknúť.
Výnosy dlhopisov stúpajú z dôvodu obáv o infláciu, ktorú takmer určite podporia vyššie clá na import do USA. Hoci platí 90-dňové obchodné prímerie s Čínou, aj nižšie clá sú o desiatky percentuálnych bodov vyššie než boli na začiatku roka. Už teraz firmy v regionálnych prieskumoch centrálnej banky reportujú vyššie nákupné ceny, čo sa čoskoro pretaví do cenoviek, ktoré v obchodoch zbadajú spotrebitelia.
Lenže Biely dom nemôže ustúpiť – hru na obchodnú vojnu už rozohral a musí ju doviezť do štádia, kedy bude možné ohlásiť aspoň nejaké víťazstvo (hoc by to aj znamenalo vyššie ceny pre amerických spotrebiteľov a nižšie marže pre americké firmy).
Ešte dôležitejší je ale vládny rozpočet. Počas tretieho májového týždňa sa podarilo vyrokovať kompromis, ktorý zabezpečí plnenie agendy nového prezidenta. Hoci majú Republikáni v Snemovni väčšinu o osem poslancov, návrh prešiel najtesnejšou možnou väčšinou – o jediný hlas. Na výšku daní a výdavkov sú v aktuálnej administratíve rôzne názory.
Návrh ešte musí prejsť hlasovaním v Senáte, čo prinesie ďalšie úpravy. Ak by prešiel v súčasnej podobe, v priebehu ďalších deviatich rokov navýši deficit vlády o 3,8 bilióna dolárov. Už vo fiškálnom roku 2025, ktorý končí tridsiateho septembra, by mal deficit dosiahnuť 1,1 bilióna dolárov. A to je o dvadsaťtri percent viac než v predchádzajúcom roku.
Dlhopisový trh USA tak dostáva rany z viacerých strán – či už z dôvodu vysokých deficitov alebo rastúcich inflačných očakávaní. Výnosy dlhopisov môžu ešte ďalej rásť, čo zvýši náklady financovania nielen pre americkú vládu, ale aj pre spotrebiteľov a firmy. Ak D. Trump sľúbil, že urobí Ameriku opäť veľkou, voliči dostanú veľkú infláciu, veľké úroky a veľkú neistotu. Finančný trh začína na Biely dom tlačiť a na horizonte sa nečrtá rýchle riešenie, ako z tejto situácie von.
