Od svojho zavedenia v roku 1999 sa euro snažilo vybudovať si pozíciu globálnej rezervnej meny. Pred vypuknutím globálnej finančnej krízy vkladali európski lídri veľké nádeje do jeho schopnosti konkurovať americkému doláru. Tieto ambície sa však rozplynuli s príchodom európskej dlhovej krízy, ktorá vypukla v roku 2010.
Nejednotný európsky bankový sektor obmedzený štátnymi hranicami sa stal zdrojom finančnej nestability. Nedostatočne rozvinuté kapitálové trhy eurozóny následne neboli schopné tlmiť špekulatívne tlaky na štátne dlhy.
Pre investorov, ktorí hľadali bezpečné útočisko, eurozóna ponúkala len obmedzené možnosti. Na jednej strane stálo Nemecko so svojou fiškálnou disciplínou, na druhej Taliansko, Grécko či Španielsko s krehkou dôveryhodnosťou. Slabé vyhliadky rastu následne vyústili do poklesu dlhopisových výnosov pod nulu, čo sa premietlo do nízkeho dopytu po eure, ktoré nedokázalo efektívne konkurovať dominantným svetovým menám.
Príležitosť uprostred neistoty
Euro si síce udržiava stabilnú druhú pozíciu za dominantným dolárom, no stále výrazne zaostáva - tvorí len pätinu globálnych devízových rezerv centrálnych bánk, v porovnaní s tromi pätinami pre dolár. Aj keď svet za poslednú dekádu postupne diverzifikuje svoje devízové rezervy a znižuje závislosť od dolára, euro napreduje len pozvoľna.
Globálna ekonomika len ťažko nachádzala dôvod na oslabenie väzieb so Spojenými štátmi. No v dôsledku rastúcich obchodných sporov, ktoré podnietila tvrdá colná politika USA, sa pre Európu začína rysovať príležitosť.
Od začiatku nového milénia prešla finančná architektúra eurozóny zásadnou premenou. Európska centrálna banka, pod vedením Maria Draghiho, prevzala úlohu veriteľa poslednej inštancie a získala nástroje na udržiavanie likvidity prostredníctvom cielených intervencií. Jej zásah bol kľúčový počas krízových rokov 2020 a 2022, keď banka spustila rozsiahle programy nákupu aktív, najmä štátnych dlhopisov.
„V čase globálnej neistoty Európska únia zaznamenáva nárast záujmu o spoluprácu zo strany medzinárodných partnerov,“ vyhlásila v utorok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pre spravodajský denník Politico, pričom sa vyhla priamej kritike Spojených štátov alebo Donalda Trumpa.
Ambície nestačia
Ani priaznivý geopolitický vývoj neprinesie výsledky automaticky. Európski zákonodarcovia stále váhajú riešiť kontroverzné témy, zatiaľ čo slabé kapitálové trhy naďalej odrádzajú investorov od väčších vkladov.
Širšie používanie eura už dlhodobo brzdí niekoľko faktorov. Hoci jeho využitie ako fakturačnej meny v medzinárodnom obchode je takmer na rovnakej úrovni ako v prípade dolára, existuje nedostatočná ponuka vysokokvalitných aktív denominovaných v eurách, ktoré by mohli medzinárodní investori a centrálne banky použiť ako uchovávateľa hodnoty.
Kontrast je zrejmý: kým hrubý domáci produkt USA je len o 50 percent vyšší ako ten eurozóny, v roku 2018 bolo k dispozícii viac ako 14 biliónov dolárov obchodovateľného amerického vládneho dlhu oproti len 4 biliónom dolárov európskeho dlhu.
„Zvýšenie globálnej úlohy eura by znížilo náklady na pôžičky pre členské štáty eurozóny, čo je o to dôležitejšie v súvislosti s rastúcimi výdavkami na obranu. Napriek tomu túto víziu prezentuje len málo európskych politikov jasne a presvedčivo,“ konštatuje The Economist.
Ďalšie dôležité správy
