Náš svet je ako permanentná vojna, kde všetci kričia: “Znič nepriateľa!” Niekde sa bojuje skutočným zbraňami, inde zase finančnými operáciami alebo hádkami na sociálnych sieťach a v médiách. Sledujem niekedy, koľko nenávisti sa skrýva za anonymitou komunikácie spoza obrazovky počítača. Keby diskutéri mohli, okrem ostrých slov, strieľať aj ostré šípy, tak by sa svet asi vyvraždil za niekoľko minút. Pred voľbami sa tieto boje ešte zostrujú – predvolebné štáby útočia na stránky svojich nepriateľov, zvyšujú vlastnú čítanosť a karmu a snažia sa využiť každú informáciu na zneváženie súpera. Aj v podnikoch, ktoré často navštevujem bojujú niekedy medzi sebou obchodníci s výrobou alebo výroba s konštruktérmi. Podobné je to aj na univerzitách, kde sa mi niekedy zdá, že bojujú všetci proti všetkým. Naše vlastné ego nás často vedie k tomu, že si nevážime oponenta, že nie sme schopní počúvať jeho argumenty, pochopiť jeho postoje a hľadať spoločné riešenia na vyššej úrovni. Často o tom hovoria aj mnohí učitelia manažmentu, napríklad Stephen Covey
Neúcta alebo nenávisť k druhému človeku nám bráni objaviť jeho dobré stránky, a pozitívne časti jeho navrhu, ktorý môže obohatiť naše riešenia. Stratégia “buď ja alebo ty” je nanič, podobne, ako stratégia “ustúpim ja a ustúp aj ty”. Zlo dokáže ibe rúcať, dobro stavia. Zlo nám berie energiu, z dobra sa dá energia čerpať. Zlo sa nedá odstrániť zlom. Zlo nepostavilo na svete nič veľké a užitočné, žiadnu katedrálu ani prosperujúcu spoločnosť. Bendiktínsky mních, ktorý prednáša aj našim manažérom a podnikateľom, P.Anselm Grün hovorí, že ak ľudia pri svojej činnosti čerpajú zo zakalených prameňov, tak aj napriek veľkému vyčerpaniu, nedosiahnu očakávaný výsledok.
Chýba nám dialóg a spolupráca. Výsledkom je, že riešime mnohé veci silou, povrchne a nedôsledne, technokraticky, za cenu kompromisov, ktoré sa nám napokon vrátia ako bumerang. Dialóg nie je v móde. Kto by sa dnes zdržiaval počúvaním toho druhého? Politici sa v televíznych štúdiách prekrikujú, každý chce využiť svoj čas a povedať čo najviac.
V hádke máme protivníka, ktorého chceme poraziť, alebo aspoň raniť, ponížiť, zosmiešniť. V dialógu máme spojenca na ceste k pravde. Našou úlohou by nemalo byť dokázať protivníkovi v spore, že sa mýli, ale spoločne s ním hľadať pravdu a riešenie. Ak chceme vyriešiť nové a komplexné problémy, ktoré sú pred nami, tak musíme hľadať iné spôsoby ako doposiaľ. Problém nás nesmie rozdeľovať – mal by nás spojiť. Tomáš Akvinský napísal: „Pane, daj mi srdce pokojné, jasné ale bez povrchnosti, zrelé, ale bez chytráctva, horlivé, ale bez túžby robiť sa dôležitým...“
Zdá sa, že dnes nie je čas na platónske dialógy Tomáša Akvinského, ktorý vyzýval svojich protivníkov, aby hovorili. Od nich dostával pomoc pred jednostrannosťou, zjednodušovaním a subjektívnosťou. My chceme našich protivníkov umlčať, skáčeme im do reči, nepočúvame, čo hovoria a ani nás to nezaujíma. Lásku k pravde sme nahradili hľadaním rýchlych a zjednodušených skratiek. Úctu k partnerovi sme nahradili bojom, v ktorom sa snaží každý prekričať a premôcť toho druhého.
Dialóg. Zabudli sme pomaly na skutočný obsah tohto slova. Označujeme nim prekrikovanie sa v televíznych reláciách, zúrivé a nenávistné polemiky v novinách, neproduktívne schôdze, kde sa bojuje kto z koho.
Dialóg sa neučí ani v školách. Poznám učiteľku, ktorá vyučuje nadané deti. Snaží sa ich počúvať, rešpektovať ich názor a rozvíjať ich osobnosť. Istá kolegyňa, ktorá ju zastupovala, konštatovala, že má v triede drzé deti. Drzé preto, že sa otvorene pýtajú a hľadajú dialóg. Dialóg začína úctou a rešpektom. Pokračuje počúvaním a snahou pochopiť. Končí spoločným víťazstvom, vzájomným obohatením, rozšírením vlastného poznania, dobrým pocitom, riešením, ktoré vytrvá.
Že na skutočné hľadanie pravdy v dialógu potrebujeme veľa času? Pravda a vzájomný vzťah medzi ľuďmi za to stoja. Priznajme si, že nemáme čas aj preto, že nás oň oberajú práve konflikty, spory, kompromisy a polovičaté riešenia z minulosti.
V podnikoch často radikálne zvýšime výkonnosť tým, že z bojujúcich oddelení a ľudí vytvoríme tímy so spoločným cieľom – slúžiť zákazníkovi. Rozmýšľam nad tým, či by namiesto prekrikovania sa v médiách alebo v parlamente, nebolo riešenie vo vytvorení tímov so spoločným cieľom – slúžiť občanovi a tejto krajine. Špina je vonku, Gorila zapĺňa médiá a vzbudzuje v ľuďoch odpor a hnus. Tí, ktorí zodpovedajú za tento stav, nech sú potrestaní. Pre ostatných by mohol byť tento morálny úpadok varovaním a očistou, ktoré nás konečne privedú k rozumu, dialógu a spolupráci.
