Minulú stredu Národná rada prijala novelu zákona o zdravotnom poistení. Na poslednú chvíľu sa, prostredníctvom správy výborov, dostalo do tejto novely aj zrušenie maximálnych vymeriavacích základov na zdravotné poistenie.
Nejaká odborná diskusia k téme by sa možno hodila, ale berme zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu ako fakt. Slovensko v tomto nie je výnimočné, aj Česká republika a Maďarsko už niekoľko rokov neuplatňujú maximálny vymeriavací základ na zdravotné odvody.
Perlou tejto novely je dôvodová správa (www.nrsr.sk/web/Default.aspx – posledný dokument „Spoločná správa VZD“). Tu sme sa dozvedeli, že touto novelou napravili krivdu, ktorú musel znášať zamestnanec s 5-násobkom mesačnej priemernej mzdy (4 290 eur mesačne) voči zamestnancovi s 10-násobkom priemernej mzdy (8 580 eur mesačne). Viem si predstaviť akú hroznú nespravodlivosť musel pociťovať ten prvý zamestnanec a ako mu vedomie, že musí byť dvakrát viac solidárny ako jeho kolega nedalo spávať…
Okrem kvalitného spánku zamestnanca s príjmom 4 290 eur mesačne novela nenarušila spánok ani fyzickým osobám, ktoré si budú v budúcom roku vyplácať dividendy za roky 2011 až 2016 – na tieto dividendy sa bude naďalej vzťahovať maximálny vymeriavací základ. Takže našťastie nie je nutné v decembri 2016 rýchlo hľadať zdroje pre výplatu všetkých dividend za minulé roky, ako to hrozilo (www.contax.sk/single-post/2016/10/28/Okt%C3%B3brov%C3%BD-Tax-Alert).
V dôvodovej správe chýba pasáž o tom, že zrušenie maximálnych vymeriavacích základov na zdravotné poistenie (a výrazné zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na sociálne poistenie) sa dotkne asi 15 000 osôb. Jednoducho to nie je PRAVDA. Ak má firma naplánovaný rozpočet na mzdy a odvody na rok 2017 a v decembri zistí, že na odvody niektorých zamestnancov musí alokovať z tohto rozpočtu väčší podiel, väčšina firiem nezvýši rozpočet, ale pravdepodobne tento rozdiel vykryje tak, že nezvýši mzdy iným zamestnancom. Alebo sa pokúsi optimalizovať ich odmeňovanie z pohľadu daní a odvodov, kde ale stále chýba legislatívna podpora (blog.etrend.sk/radovan-ihnat/co-chyba-v-navrhu-novely-zakona-o-dani-z-prijmov.html).
A teraz tá základná otázka. Je ešte nevyhnutný samostatný systém zdravotného poistenia? Nie je dnes zdravotné poistenie len účelovo viazanou daňou z príjmu fyzických osôb (čo pripúšťa aj minister Drucker; www.ta3.com/clanok/1095344/rozpocet-pre-zdravotnictvo-polsko-podla-walesu.html; minúta 3:15?) Zahrajme si hru - nájdi 3 rozdiely medzi daňou z príjmov fyzických osôb a zdravotným poistením.
- Vymeriavací základ pre príjem zo závislej činnosti a pre zdravotné odvody je od roku 2011 rovnaký. V princípe príjem, ktorý podlieha dani, podlieha aj zdravotnému poisteniu;
- Mechanizmus odvádzania daní a zdravotných odvodov je v zásade rovnaký – pri zamestnancoch sú odvádzané zamestnávateľom na mesačnej báze, SZČO platia na základe podaného daňového priznania. A ostatné príjmy sú zdaňované aj zodvodňované na základe ročného zúčtovania;
- Rozsah príjmu – určité rozdiely sú, ale zrejme nie zásadné. Príjem z prenájmu a príjem zdaňovaný zrážkovou daňou nepodliehajú zdravotnému poistenia;
- Rozsah osôb – tu je asi ten najpodstatnejší rozdiel. Daň z príjmov sa riadi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, kým zdravotné poistenie je v rámci EÚ regulované Nariadeniami. Takže je tu určitá skupina ľudí, ktorí platia dane a odvody v rôznych štátoch.
Ak to krátko zhrniem, rozdiely medzi daňou z príjmov fyzických osôb a zdravotným poistením sa pomaly vymazávajú. Zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu teda môže znova oživiť tému zlúčenia systému daní a zdravotného poistenia. K týmto úvahám je však rozhodne potrebné pristúpiť systematickejšie ako k téme zrušenia maximálnych vymeriavacích základov.
