Gaspár M. Tamás je maďarský filozof, politik a publicista. Poskytol veľmi podnetný rozhovor portálu a2larm.cz.

Mnohí ste už určite počuli alebo čítali myšlienku, že na socializme najviac zarobila pracujúca trieda na západe. Je to tak. Pre niekoho, kto v socializme nežil, mohla byť táto idea veľmi lákavá. Všetci majú prácu, všetci majú dosť peňazí atď. Západné krajiny sa bránili pred preniknutím socializmu tým, že ustupovali odborom a robotníckej triede. Ako hovorí Tamás: „Západoevropská legislativa na ochranu zaměstnanců následovala sovětské a socialistické vzory z dvacátých let, takže měla opatření týkající se i genderové rovnosti a rodinného práva.“

To znamená, že „nutnou podmínkou liberální demokracie bylo dělnické hnutí. Bylo výsledkem kompromisu, ve kterém se sociální demokracie – výměnou za mír a stabilitu – vzdala některých svých revolučních požadavků a stala se součástí státu. Nižší třídy byly díky tomu politicky reprezentovány.“

Vzbura voči vládnucej triede v Európe, ktorá má podiel na vzostupe krajne pravicových strán, je absolútne logickým vyústením toho, čo vládnuce triedy robia. „Paradoxně, to, co dnes liberální demokracii schází, je socialismus. To je důvod, proč tu není vyvažující síla, která by udržovala liberální demokracii skutečně demokratickou. Dnešní vládnoucí třídy už nejsou ohrožovány zevnitř, takže můžou dělat to, co by si dokonce ani fašisté nedovolili – útočí na výši mezd a penzí, na sociálních systémy, veřejné školství, dostupnou zdravotní péči, levnou veřejnou dopravu nebo na sociální bydlení. Kdo tuto vládnoucí třídu zastaví?“ pokračuje Tamás.

Napríklad na Slovensku sa ľudia neutiekajú k fašizmu, respektíve k neonacizmu a krajnej pravici preto, lebo by chceli vraždiť Židov. Je to alternatíva k vládnucim vrstvám a to jediná. Sociálne strany v Európe totiž dokázali, že slovo „sociálne“ majú v názve len preto, lebo ostatné názvy boli obsadené.

Utečenci

A teraz tá časť, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Po páde socializmu prišiel do stredovýchodnej Európy krutý kapitalizmus. Oveľa krutejší ako na západe. V mnohom sa podobal tomu z 19. storočia.

Nechajme opäť prehovoriť Tamása: „Česká republika je víc tržní společností než Rakousko nebo Británie. Navzdory tomu, co tvrdí liberálové, nadvláda trhu ve středovýchodní Evropě je totální a kompletní. Pokud jsme takzvaní seriózní intelektuálové, musíme být objektivní a uznat, že naše společnosti čelí neřešitelným problémům. Jak se můžou lidé projevovat solidárně v systému, který vůbec solidární není – naopak je intitucionalizovaným sobectvím?“

Je pre to veľmi logické, že štáty stredovýchodnej Európy budú utečencov odmietať. Jednak sú pre nich konkurenciou na trhu práce (welfare rivaly), a jednak, ak žijete v štáte, v ktorom máte pocit, že musíte každý deň bojovať o holé prežitie, ťažko môžete v sebe nájsť solidaritu s inými. Napríklad Nemci žijú s pocitom, že sociálny systém sa o nich postará, a preto vidia možnosť, že by sa ten sociálny systém mohol postarať ešte o pár ľudí, ktorých prenasleduje vojna. Na Slovensku žijú mladé rodiny z ruky do úst, dôchodcovia radšej nejedia, aby mali na lieky a prísť o prácu vo veľkej časti rodín je likvidačné, lebo tento štát sa o svojich občanov nestará.

Skrývanie sa za rasizmus

Myslím si, že slovenská spoločnosť v podstate nie je netolerantná. Slovenskú spoločnosť totiž nereprezentuje Aliancia za rodinu. Samozrejme, všade sa nájdu netolerantní ľudia, ktorí vidia apokalypsu v každej zmene, ale rozhodne ich nie je viac ako tých, ktorým zmeny až tak nevadia alebo minimálne svoje ultrakonzervatívne zmýšľanie neprezentujú na ulici so vztýčenými vlajkami.

Rasizmus je pre mnohých len zásterkou, ktorou ospravedlňujú svoj postoj k utečencom. Ťažko niekto napíše na internet, že tu nechce utečencov, lebo sa bojí, že vedia pracovať lepšie alebo za oveľa nižšiu mzdu ako on či ona a on či ona už len teraz sám či sama ledva vyžije.

Túto vnútornú slabosť ľudí využíva hlavne Boris Kollár. Je až na neuverenie ako nízke môžu byť pohnútky niektorých ľudí. Potom je tu Richard Sulík, ktorému ani tak nevadia utečenci ako celková koncepcia Európskej únie, no tiež využíva najnižšie pudy ľudí, keď dáva na svoj profil vtipy o moslimoch. Ďalším je Robert Fico. Jeho strana sa cíti ako sociálna, no za 9 rokov jeho vlády si ľudia na Slovensku nepripadajú o nič menej ohrození chudobou. Samozrejme, sú tú vrstvy, ktoré si čoraz častejšie môžu dovoliť ísť na obed do reštaurácie, ale tie nebudú stáť v prvých šíkoch revolúcie. Tento štát sa nevie postarať o svojich občanov, okrem tých pár tisíc hore. A medzi nimi nemyslím len mecenášov Smeru a tety Anky, ale všetkých darmožráčov, vyhrievajúcich sa na hradom vŕšku.

Pokiaľ v tejto krajine bude takmer nemožné dostať starých ľudí do zariadení sociálnych služieb, pokiaľ ľudia, ktorí sa starajú o chorého, budú dostávať almužnu, ktorá stačí akurát tak na zaplatenie elektriny a plynu, pokiaľ opozíciu bude viac ako život Slovákov zaujímať ako vyzerajú na kamere, pokiaľ sa tu bude nachádzať najviac samoľúbych nevzdelaných redaktorov na meter štvorcový, ktorí budú Slovákom stále nadávať do nevzdelancov a spodiny, dovtedy Slováci nepocítia solidaritu s nikým. S nimi totiž nie je solidárny tiež nikto.