Nie posledné štyri, ale posledných osem rokov nastavoval slovenským novinárom a vôbec médiám zrkadlo. A čo v ňom bolo vidno? Až príliš časťo užitočných idiotov.Vzhľadom na bezbrehé kradnutie, klamanie, podvádzanie a papalášovanie mal on aj jeho kumpáni v médiách priestoru požehnane. Možno inak, ako chceli. Ale tu sa počíta kvantita, nie kvalita. Ľudia majú krátku pamäť a pravdu povediac, väčšina slovenských novinárov tiež.
S názorom Matúša Kostolného preto súhlasím aj nesúhlasím. Áno, novinár sa má pýtať. A pekne dokola to isté, kým nedostane odpoveď, na svoju otázku. A Nie, nemusí nikomu dať priestor, ak trepe hlúposti, ktoré s položenou otázkou nijak nesúvisia. Bez ohľadu na to, akú práve funkciu vo verejnom živote zastáva.
On vie slovenské médiá využiť z každej (o)pozície. A preto bude teraz samý med, vždy si rád nájde čas aj na médiá, ktoré označoval za protištátne živly a bude ďalej šíriť svoje bludy o neľudskej tvári kapitalizmu a jedinej správnej sociálnej ceste.
Keby aspoň hovoril k veci, ale on využije každú možnosť na šírenie svojich bludov, útokov a klamstiev. Nepýtať sa ho preto neznamená koniec akejkoľvek verejnej debaty. Verejná diskusia by tiež mala mať úroveň. On ju preukázateľne nemá, preto si na verejnú debatu treba nájsť niekoho iného.