Upozornenie pre poberateľov invalidných dôchodkov v preddôchodkovom veku.

Je problematické ustriehnuť v zákone 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má viac ako 300 paragrafov, všetky nástrahy a tajomné zákutia ich možnej interpretácie. A niekedy sa môže stať, že v snahe napraviť nejaký problém, či už vecný, rozpočtový alebo ideologický, vyrobí sa iný problém, ktorého dôsledky sa začnú prejavovať až s odstupom času.

Najprv krátka rekapitulácia spôsobu určenia invalidných dôchodkov. Invalidný dôchodok poistenca, ktorý splnil nároky na invalidný dôchodok sa určí ako súčin

ID= ODP x POMB x ADH

Obdobie dôchodkového poistenia(ODP) je počet rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity ku ktorému sa pridá počet rokov od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku.

ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá z priemernej mzdy udržuje výšku priznaného dôchodku na 50% náhrade.

POMB je priemerný osobný mzdový bod. Ide o parameter tak invalidných ako aj starobných dôchodkov. V definovanom rozhodujúcom období sa v každom roku určí osobný mzdový bod ako podiel ročného vymeriavacieho základu na poistné a 12 násobku priemernej mzdy, zistenej v bežnom roku. Zistený POMB je priemer osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období.

Zákon teda jasne definuje, čo POMB je a ako sa zistí.

Iná vec je tá, že v dôsledku prítomnosti solidarity v dôchodkovom systéme sa k POMB nižšiemu ako 1 pripočíta časť rozdielu medzi hodnotou 1 a zistenému POMB, pričom časť, ktorá sa pripočíta sa v čase mení (klesá). Na druhej strane, zo zisteného POMB, ktoré je vyššie ako 1,25 sa do sumy dôchodku sa započíta len určitá časť, ktorá sa tiež v čase mení(zvyšuje sa).

Ten istý zákon definuje sumu starobného dôchodku ako súčin troch parametrov, pričom jedným z nich je priemerný osobný mzdový bod. Vytvára to dojem, že POMB je nie je ten, ktorý sa zistil, ale jeho solidárne upravená hodnota.

U invalidných dôchodkov platí, že starobný dôchodok poberateľa invalidného dôchodku nesmie byť určený z nižšieho POMB ako bol ten, z ktorého bol určený invalidný dôchodok.

Ktorý POMB, pôvodne zistený alebo upravený? Lebo zo zákona to nie je jasné.

Tak nech to je upravený. Uvažujme o poistencoch, ktorí majú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%.

Poistenec, ktorý sa stal invalidný v roku 2004 a jeho zistené POMB= 0,7. Po započítaní solidarity mu bol invalidný dôchodok určený z POMB =0,7+(1-0,7)*0,6=0,88. Pri započítaní 42 rokov dôchodkového poistenia  bol v roku 2004 priznaný invalidný dôchodok vo výške 225,3 eur, po valorizáciách je v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok 370,4 eur. Nech platí, že starobný dôchodok nemôže byť určený z nižšieho POMB ako 0,88. Poistenec dosiahne v tomto roku dôchodkový vek. Jeho starobný dôchodok bude 42*0,88*10,9930=406,4 eur

Ak by ale do dovŕšenia dôchodkového veku bol poistený ako zamestnanec a odvádzal by poistné z vymeriavacieho základu 0,7 násobku priemernej mzdy, potom by sa jeho POMB modifikovalo v dôsledku klesajúcej solidarity len na úroveň POMB=0,7+(1-0,7)*0,2=0,76 a z neho vyplývajúci starobný dôchodok je 42*0,76*10,9930=350,9 eur, teda o 55,5 eur menej.

A to asi nie je prípustné, aby len z dôvodu poberania invalidného dôchodku bol poistenec v starobe lepšie zabezpečený ako ten poistenec, ktorý na invalidné dôchodky vytváral zdroje platením poistného.

Takže čisto z tohto dôvodu usudzujem, že interpretačná prax vychádza pri určení starobných dôchodkov pre poberateľov invalidných dôchodkov zo zistenej hodnoty POMB a nie zo solidárne upravenej hodnoty.

Ak to tak nie je, potom sme v peknej kaši.

Analyzovala som jeden problém v starobných dôchodkov u poberateľov invalidných dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku. Tento problém bol riešený počas existencie zákona 461/2003 o sociálnom poistení rôzne.

V pôvodnom nastavení zákona 461/2003 o sociálnom poistení (zákon) platilo, že za poberateľov invalidných dôchodkov platila poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa. Výška vymeriavacieho základu na platenie poistného sa odvíjala od priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého bol vymeraný invalidný dôchodok. Napríklad, ak bol invalidný dôchodok vymeraný z priemerného osobného mzdového bodu (POMB) =0,7 , vymeriavacím základom na poistné bol 0,7 násobok priemeru priemerných miezd za dva roky predchádzajúce bežnému roku.

Počula som veľa kritiky na to, že bohatším štát prispieva na starobné dôchodky viacej ako chudobnejším a že je to nespravodlivé. Ex post musím konštatovať, že táto kritika bola krátkozraká a zrušenie platieb poistného za poberateľov invalidných dôchodkov neprinieslo veľa pozitívneho, ako uvediem ďalej.Teda okrem ušetrených peňazí na 2.pilier. Podstatné na tejto situácii bol fakt, že všetci poberatelia invalidných dôchodkov mali mať po dovŕšení dôchodkového veku nárok na starobný dôchodok, ktorý nesmel byť nižší ako invalidný dôchodok. Z toho sa potom jednotne pre všetkých poistencov určilo zvyšovanie starobných dôchodkov a platenie poistného za dobu dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku.

Z ideových a rozpočtových dôvodov od roku 2008 prestala Sociálna poisťovňa platiť poistné na starobné poistenie a ex lege patrí každému poberateľovi invalidného dôchodku za každý celý rok poberania invalidného dôchodku osobný mzdový bod=0,3.

Lenže zároveň sa zaviedlo (ministerka Tomanová), že z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB sa vylučujú obdobia za ktoré trvalo poberanie invalidného dôchodku celý rok. To znamená, že ak poberateľ invalidného dôchodku nevykonával počas poberania invalidného dôchodku zárobkovú činnosť zakladajúcu povinné dôchodkové poistenie, potom je pre účely určenia sumy starobného dôchodku rozhodujúcim obdobím na zistenie POMB obdobie od roku 1984 do roku 2007 pričom v rokoch 2004 až 2007 platila poistné Sociálna poisťovňa.

Zákon o sociálnom poistení uvádza, že starobný dôchodok poberateľa invalidného dôchodku nesmie byť určený z nižšieho POMB ako je ten, z ktorého bol určený invalidný dôchodok a ak vznikne súbeh nárokov na starobný a invalidný dôchodok vypláca sa ten, ktorý je vyšší a nárok na nižší dôchodok zaniká.

Za vyššie uvedeného predpokladu o POMB starobný dôchodok poberateľa invalidného dôchodku môže byť vyšší, nižší, alebo rovný vyplácanému invalidnému dôchodku.

Je vysoká pravdepodobnosť, že z dôvodu klesajúcej solidarity starobné dôchodky osôb, ktoré počas invalidity nepracovali a mali pred vznikom invalidity nízke príjmy, budú nižšie ako vyplácané invalidné dôchodky a preto im bude doživotne vyplácaný invalidný dôchodok a nárok na starobný dôchodok im zanikne.

Na druhej strane v dôsledku poklesu solidarity a zvyšovania časti POMB započítanej do dôchodku osobám, ktoré sa stali invalidnými z dobre zarábajúcich profesií, bude starobný dôchodok bohatších poistencov vyšší ako vyplácaný invalidný dôchodok a doživotne bude vyplácaný starobný dôchodok. 

Problém nastane, ak takýto poistenci budú po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovo poistení ( budú vykonávať zárobkovú činnosť). Pretože zákon 461/2003 o sociálnom poistení nepozná zvyšovanie invalidných dôchodkov za obdobie dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku, tak poistenec, ktorému je doživotne poskytovaný invalidný dôchodok bude platiť poistné na neexistujúcu poistnú udalosť.

Máme teda dosť originálnu situáciu. Ľudia, ktorí sa stali invalidnými a poberali invalidný dôchodok, môžu po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok pracovať bez obmedzení. Ale ak im bolo priznané doživotné poberanie invalidného dôchodku (čo bude u nízkych príjmov častý prípad) potom sú v nerovnom postavení voči osobám  ktoré mali pred invaliditou vyššie príjmy. Vyššie starobné dôchodky sa budú zvyšovať za obdobie poistenia po dovŕšení dôchodkového veku, nižšie invalidné dôchodky sa zvyšovať nebudú.

A smiešne na situácii je to, že poistné na invalidné poistenie neplatí osoba ktorej bol priznaný starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Osoby, ktorým je po dovŕšení dôchodkového veku doživotne poskytovaný invalidný dôchodok budú naďalej platiť poistné nielen na starobné poistenie ale aj na invalidné poistenie a z platenia poistného im okrem dobrého pocitu, že pomáhajú naplniť fondy Sociálnej poisťovne, neostane nič.

Diskriminácia ako Brno.

Ak štát platil pred rokom 2008 viac na bohatších poistencov tak sa tento “nešvár“ opravil iným nešvárom a síce, že teraz sú diskriminovaní chudobnejší poistenci ešte viac.

A to nie je všetko. Niektoré invalidné dôchodky, priznané pred rokom 2004, boli po dovŕšení dôchodkového veku poistencov prekvalifikované na starobné dôchodky. Tieto invalidné dôchodky „sa považujú za starobné“, ale naďalej ostávajú invalidnými a aj valorizácia je u nich rovnaká ako u invalidných dôchodkov. Ak takéto osoby vykonávajú v súčasnosti zárobkovú činnosť tak ja zo zákona neviem určiť, či sa na nich zvyšovanie dôchodku za obdobie poistenia po dovŕšení dôchodkového veku vzťahuje, ale nie. A to sa téme dôchodkov venujem už nejaký ten rok.

Situácia je zrelá na revíziu, lebo je oprávnená domnienka, že sme v kolízii s Ústavou SR. Alebo je to celé inak a interpretácia zákona 461/2003 o sociálnom poistení zašla už do oblasti okultných vied.

Na záver ešte príklady dva príklady v tabuľkách:

1. Dopady klesajúcej solidarity na nízko príjmových poistencov

1. Dopady klesajúcej solidarity na vyššie príjmové skupiny poistencov,