Švajčiarsko je malou ekonomikou bez nerastných zdrojov a fosílnych energií, preto sa orientuje na vonkajšie trhy i na strane ponuky, i dopytu. Je jednou z najotvorenejších ekonomík na svete, čo je jeho silou i slabosťou. Euro je hlavnou exportnou devízou. Do EÚ smeruje 60% exportu. Tri štvrtiny malých a stredných podnikov exportujú menšiu či väčšiu časť svojej produkcie do EÚ.

Frank je dlhodobo pod tlakom špekulantov, ktorí disponujú miliardami a chcú nakúpiť švajčiarsky frank ako dlhodobú investíciu. Frank je malou menou v porovnaní s obrami ako dolár, euro, libra, jen, no napriek tomu je piatou svetovou rezervnou menou. S HDP okolo 700 miliárd, švajčiarska ekonomika je primalá, aby potrebovala veľkú monetárnu masu, no po Putinovej agresii na Ukrajine a medzinárodných sankciách sa Rusko vydalo cestou de-dolarizácie a nakupovalo franky. Národná banka sa snažila udržať métu kurzu eura na 1.25, čo sa nepodarilo, a nový strop bol stanovený na 1.20, čo sa darilo dlhšiu dobu. Za cenu, že Národná banka nakupovala každé euro na svete, ktoré by malo nižší kurz. Sankcie ruinovali ruskú ekonomiku a kurz rubľa šiel dolu kopcom. Na jeho podporu ruská centrálna banka hádzala na trhy miliardy eur a nakupovala vlastnú menu. A tie miliardy eur kupovali Švajčiari, kým sa dalo, no potom sa už nedalo, lebo bilancia národnej banky v zahraničných menách už veľmi napuchla (800 miliárd je viac, ako HDP krajiny - na linku kliknúť MAX pre maximálne obdobie grafu) a kurz franku musel byť uvoľnený.

Frank bol chvíľu voči euru na parite, potom sa opäť ustálil medzi 1.10 a 1.20. Švajčiarska ekonomika bola vystavená veľkému šoku, veľa exportne orientovaných firiem zavrelo. No Švajčiarsko vzdorovalo kríze lepšie, ako iné krajiny.

A presne toto je nevýhodou mať tak otvorenú ekonomiku. Mena je atraktívna, no je tak malá, že zahraniční aktéri majú silu porovnateľnú s národnou bankou krajiny. Môžu rozkývať kurz, ktorý treba zachraňovať, lebo inak sú ohrozené exportné podniky a priemyselné odvetvia. Intervenovať na devízových trhoch sa dá len do chvíle, kým sa táto aktivita nedostane do hľadáčika amerických úradov.

Teraz na začiatku roku 2020 švajčiarsky frank posilnil voči euru až na 1.07. Obvykle zasiahne národná banka a hodí na trhy palety novučičkých tisícoviek. Ale americké úrady začali znovu Švajčiarsko preverovať, či ho nedať na listinu krajín manipulujúcich menu.

Švajčiarsko figurovalo na zozname v každej polročnej správe medzi októbrom 2016 a októbrom 2018 z dôvodu “prebytkového bežného účtu” a “trvalých unilaterálnych intervencií na devízových trhoch”. Washington v máji 2019 vyradil Švajčiarsko z listiny preverovaných krajín, no teraz sa tam dostalo znovu. Na listinu sa dostanú krajiny, ktoré splnia aspoň dve z troch podmienok:

1. prebytok na globálnom bežnom účte aspoň 2% HDP
2. obchodný prebytok s USA aspoň 20 miliárd USD
3. aktívne intervenujú na devízovom trhu, čo je definované ako nepretržité nákupy devíz vo výške aspoň 2% HDP počas 12 mesiacov.

Podľa US Treasury, Švajčiarsko spĺňa prvé dve podmienky. Preto vyzýva Bern, aby “poopravil svoju makroekonomickú politiku, použijúc svoj veľký rozpočtový manévrovací priestor na energickú podporu vnútornej ekonomickej aktivity”. Švajčiarska Národná Banka v tomto kontexte nechce príliš intervenovať na obranu kurzu a kambisti očakávajú, že nová stabilná hladina výmenného kurzu sa ustáli niekde na 1.06 alebo dokonca 1.05.