Na Slovensku jednoducho prebieha hospodárska súťaž v oblasti povinného zdravotného poistenia, a preto sa dá v tejto súvislosti hovoriť o podnikaní.

Na úvod len pripomeniem, že Slovensko už má skúsenosť s prehratými spormi ohľadom nepovolenej štátnej pomoci. Išlo napríklad o pomoc podniku Frucona Košice vo forme odpustenia daňového dlhu. Európska komisia našej krajine vtedy nariadila túto pomoc vymáhať naspäť a celé sa to skončilo až novelou Exekučného poriadku.

O čo vlastne ide pri nepovolenej štátnej pomoci? Za nezodpovedné rozhodnutie štátneho úradníka alebo politika skôr či neskôr zaplatíme my všetci.

Hoci nám, teda Dôvere a neskôr aj Unionu dal teraz Európsky súdny dvor svojím spôsobom za pravdu, nie je to finálny verdikt, všetko sa vracia na začiatok. Ak sa EK neodvolá voči rozsudku, celá naša sťažnosť sa zo súdu vráti na jej pracovný stôl. Komisia sa s ňou pôvodne odmietla zaoberať argumentujúc tým, že povinné zdravotné poistenie na Slovensku nie je hospodárska činnosť v zmysle predpisov Únie. Ejha, bol to chybný úsudok!

Na Slovensku existuje konkurenčný boj zdravotných poisťovní, koniec koncov, ročne je v pohybe minimálne stotisíc poistencov a tých vedú k zmene jasné dôvody. O konkurenčnom boji však nevypovedajú len tieto štatistiky, ale aj samotná podstata sporu súkromných zdravotných poisťovní so štátom.

Podľa názoru Dôvery štát odmieta fair-play hru. Namiesto toho, aby nechal zdravotné poisťovne medzi sebou súťažiť o priazeň poistencov, príležitostne do nej zasahuje. Dve poisťovne sa musia správať efektívne, rozmýšľať, ako investovať, ktoré novinky podporiť, jedna sa tým nemusí zaťažovať. Štát jej (v minulosti dvom – VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovni ) totiž selektívne pomohol vždy, keď lapala po dychu.

Predstavte si, ministri a ministerskí úradníci sa nerozpakujú robiť to opakovane a navyše zo zdrojov, ktoré vytvárame my všetci, teda aj poistenci súkromných zdravotných poisťovní. Presne to je obsahom našej sťažnosti, ktorú sme podali Európskej komisii ešte v roku 2007, a neskôr aj žaloby, ktorú sme dali Európskemu súdnemu dvoru.

Aby som to doložil číslami , štát zvyšoval základné imanie v štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovni v roku 2005-2006 o 15 miliónov eur, tej istej poisťovni odpustil dlhy vo výške 52,7 milióna eur a 28 miliónov eur v rokoch 2003 – 2006 a v roku 2006 táto poisťovňa dostala aj subvenciu (formu dotácie) vo výške 7 miliónov eur. Štedrá pomoc neobišla ani Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Tej štát zvýšil v roku 2010 základné imanie o 65,1 milióna eur. Celková suma sa šplhá k 168 miliónom eur. To by napríklad postačovalo na výstavbu štyroch nemocníc novej generácie aj s bohatou rezervou!

Sme presvedčení, že štát týmto svojím konaním škodí systému a v konečnom dôsledku poistencom hneď dvojmo. Jednak zneužíva obmedzené zdroje z daní všetkých občanov, a zároveň tým nepriamo navádza na nezodpovedné hospodárenie v štýle „Zle hospodáriš ? Neprekáža nám to, dostaneš peniaze, odpustíme dlhy“. Práve toto spolu s plytvaním spôsobuje deficit finančných zdrojov a celkovú neefektivitu v zdravotníctve.

V prípade potvrdenia nepovolenej štátnej pomoci bude musieť štátna poisťovňa vrátiť peniaze do štátneho rozpočtu. Dôležité je poučenie plynúce z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Žiaden členský štát si nemôže bezbreho robiť, čo chce a obhajovať sa pri tom „národnými záujmami“.

Tento odkaz určite vnímajú seriózne aj ministerskí úradníci, ktorí podľa medializovaných informácií už špekulujú, ako zase naliať do štátnej zdravotnej poisťovne ďalšie peniaze. Smutný príklad toho, ako sa vlastne plánuje udeliť milosť či bianko šek tým, že sa zmažú všetky kauzy predchádzajúceho manažmentu VšZP (teta Anka, masér Kostka, atď.).

Že sa tak nestane? Kiežby! Kiežby štát našiel iný nástroj než takéto neštandardné kroky, ktoré vidíme aj inde, napríklad v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Veď, čo si majú myslieť tisícky lekárov s vlastnými ambulanciami, ktorí musia hospodáriť zodpovedne, keď vidia, ako štát ide opäť oddlžovať zadlžené (štátne) nemocnice? Hádajte, na čí úkor.

PS: Prečítajte si, čo si myslia o tejto kauze analytici z INEKO . Protimonopolný úrad, zodpovedný za štátnu pomoc, to na svojej stránke www.statnapomoc.sk v novinkách akosi odignoroval.