Inovácie, spoločnosť založená na inováciách či podpora startupov, takéto výrazy sa čoraz častejšie objavujú v slovníku politikov, ekonómov či novinárov. Ako však dosiahnuť viac inovácií a inovatívnych riešení aj tu na Slovensku?
Historici radi vytvárajú obraz, že vynálezy a objavy sú produktom geniálnych ľudí. Podľa nich to boli heroické činy géniov ako T. A. Edison, J. Watt, S. Jobs, J. Gutenberg, I. Newton, ktorých vynálezy a nové poznatky posunuli ľudstvo míľovými krokmi vpred. A masy potom čakali ďalej, kým sa neobjavili noví géniovia. Sú však naozaj tým hlavným motorom inovácií jednotlivci s výnimočnými schopnosťami či špeciálnymi vlastnosťami?
Mýtus osamelého génia
Stanfordský profesor a odborník na patentové právo Mark A. Lemley tvrdí, že predstava osamelého génia je mýtus. Podrobná analýza väčšiny vynálezov (tu, tu, tu, tu) vyvracia tradičnú predstavu o vzniku vynálezov v podobe „heuréka“ efektu (teda akéhosi náhleho zjavenia v mysli génia ako hovorí stará známa historka o Archimedovi). Podľa výskumu M. A. Lemleyho objavitelia a tvorcovia takmer všetkých vynálezov vždy čerpali z práce svojich predchodcov a išlo zväčša o mravčie vylepšovanie už existujúcich technológií.
Postupné zdokonaľovanie existujúcich technológií
Najznámejším a najdôležitejším vynálezom, spájaným s priemyselnou revolúciou, bol parný stroj zostrojený Jamesom Wattom. No keď nazrieme bližšie, vidíme, že na parnom stroji pracovalo pred Jamesom Wattom množstvo iných vedcov a bádateľov, napríklad Denis Papin, Thomas Savery, Salomon de Caus, John Newcomen. Tým, čím James Watt prispel na zlepšenie už existujúceho parného stroja, bolo implementovanie oddeleného kondenzátora pary, čo spôsobilo zásadné zvýšenie účinnosti parného stroja.
Ilustračné foto: Parný stroj
Prvým odvetvím, v ktorom prebehla mechanizácia počas priemyselnej revolúcie, bolo odvetvie spracovania bavlny a výroby bavlneného oblečenia. Preto stroj na čistenie surovej bavlny, ktorý zostrojil Eli Whitney, patrí medzi jej najdôležitejšie vynálezy. Mechanické stroje sa však už stáročia používali pred Whitneyho vynálezom v Indii a Číne. Inovácia Eliho Whitneyho spočívala v tom, že upravil existujúci stroj tak, aby dokázal oddeliť semená od bavlnených vlákien aj u bavlny s kratšími vláknami. K existujúcemu valcu pridal mechanické zuby a hrebeň. Keď sa bavlna vložila do stroja, zuby zachytili vlákna bavlny a preťahovali ich cez hrebeň. Semená, ktoré boli príliš veľké na to, aby prešli medzerami hrebeňa, jednoducho zostali vzadu.
Ilustračné foto: Stroj na čistenie bavlny
Už v školských laviciach sme sa učili, že T. A. Edison vynašiel žiarovku. To, čo naozaj „objavil“, bolo, že bambusové vlákno pracuje lepšie než vlákno, ktoré používali inovátori Sawyer a Man. Tí zase postavili svoju výskumnú prácu na informáciách a znalostiach zhromaždených inými bádateľmi. V skutočnosti žiarovka disponuje dlhým rodným listom inovátorov žijúcich v rôznych kútoch sveta od Ruska, Nemecka, Anglicka či USA.
Ilustračné foto: Žiarovka
Jeff Hawkins , vedec v oblasti umelej inteligencie, konštatuje, že postupným zdokonaľovaním už existujúcich technológií vznikla väčšina vynálezov v 20. storočí: od počítača cez televízor, mikročip, tranzistor, integrovaný obvod, elektronickú kalkulačku, mikroprocesor až po pamäťový čip.
Rekombinácia existujúcich technológií
Druhým príkladom vzniku nových technológií je proces rekombinácie už existujúcich technológií. Aj zdanlivo nové a od svojich predchodcov radikálne odlišné vynálezy nevznikli formou náhleho skrsnutia v hlavách géniov, ale metódou pokus – omyl. A teda spájaním a kombinovaním rôznych technológií do nových podôb.
Medzi typické rekombinácie už existujúcich technológií patrí parník. Jeho konštruktéri skombinovali klasickú loď s parným strojom a kolesom.
Ilustračné foto: Parník
Vynález telefónu história spája s menom Abraham G. Bell. Jeho inovácia spočívala v tom, že skombinoval už existujúce technológie do novej formy. Spojil telegraf s prijímačom, ktorý konvertoval elektrický signál na zvuk, a vysielačom, ktorý naopak konvertoval hlas do formy elektrických signálov. Mimochodom, telegraf, prijímač a ani vysielač pôvodne nie sú z dielne A. G. Bella, ale pochádzajú od iných tvorcov.
Ilustračné foto: Telefón
Napriek tomu, že vznik áut zväčša spájame s menom Henry Ford, prvé automobily vznikli v dielňach firiem Peugeot, Dodge či Benz, ktoré sa pôvodne zaoberali výrobou bicyklov. Prvé autá totiž vznikli rekombináciou bicykla alebo tricykla, ktorý disponoval kolesami a prevodovkovým systémom s motormi používanými na pohon parných lodí či lokomotív.
Ilustračné foto: Automobil
Profesori z MIT Eric Brynjolfson a Andrew MacAfee tvrdia, že veľké množstvo súčasných inovácií v oblasti digitálnych technológií sa deje práve formou rekombinácií už existujúcich technológií. Klasickým príkladom rekombinácie už existujúcich technológií je internet, ktorý vznikol spojením dátovej sieti TCP/IP, jazyka HTML a prehliadačovej aplikácie na zobrazovanie výsledkov. Podobným spôsobom vzniklo aj množstvo ďalších inovácií, napr. Waze, Facebook, Instagram a pod.
Prostredie, nie zjavenia v hlavách géniov
Profesor A. Lemley, ale aj harvardský antropológ J. Henrich sa domnievajú, že kľúčovým faktorom pri vzniku inovácií nie sú výnimoční a geniálni ľudia, ale prostredie, v ktorom sa títo ľudia nachádzajú.
Podľa nich sa „vynález“ objavuje v podobe „sociálneho fenoménu“, ktorý akoby „visel vo vzduchu“. Vynálezom a vedeckým prielomom sa darí v prostredí, v ktorom rôzni inovátori, vedci, bádatelia či kutili nahromadia čo najpestrejšie spektrum vedomostí, ideí, postupov, techník a slepých uličiek.
Na sociálnu povahu vynálezu poukazuje podľa Lemleyho a Henricha aj fakt, že väčšina vynálezov bola vynájdená simultánne dvomi alebo viacerými jednotlivcami či tímami pracujúcich vedcov nezávisle od seba. A. G. Bell podal na patentovom úrade patent na telefón v rovnaký deň ako Elisha Gray. Bratov Wrightovcov s ich prvým, no nie veľmi funkčným prototypom lietadla vo veľmi krátkom časovom úseku prebehol Glain Curtis s jeho tímom. Kyslík objavili v rozmedzí troch rokov vedci Scheele, Priestley a Lavoisier, tiež celkom nezávisle od seba. Elektrický telegraf vytvoril v roku 1836 americký vedec David Alter, rok pred jeho oficiálnym vynálezcom Samuelom Morseom, ktorý si ho dal na rozdiel od Altera patentovať.
Množstvo vynálezov vzniklo ako odpoveď na náhlu potrebu konzumentov. Ak spotrebitelia chcú viac participovať v oblasti sociálnych sietí, je takmer isté, že sa objaví paralelne viacero inovátorov, ktorí chcú vyriešiť a naplniť túto „medzeru“ na trhu.
Ďalšou príčinou vzniku objavov sú napríklad zmeny v oblasti vstupných zdrojov. Dobrým príkladom sú lacné batérie s dlhšou životnosťou, ktoré umožnili premenu pevných stolových telefónov na prenosné mobily.
Častou príčinou vzniku nových teórií je prístup vedcov k novým myšlienkam. S teóriou o pôvode vzniku druhov, resp. s evolučnou teóriou prišli súčasne Charles Darwin a A. R. Wallace v roku 1858. Obaja boli pri vypracovávaní inšpirovaní rovnakými zdrojmi, teda esejami od Thomasa Malthausa a Roberta Chambersa.
Priateľské prostredie k inováciám
Všetci poznáme staré známe mottá o potrebe zlepšovať podnikateľské prostredie, o znižovaní byrokracie, daní či protekcionizmu. Ale za týmito „frázami“ stojí praktická skúsenosť. Priateľské prostredie k inováciám umožňuje čo najväčšiemu množstvu ľudí realizovať svoje nápady a predstavy, aby tak naplnili rôznorodé potreby a túžby spotrebiteľov. Mnohí neznámi a zabudnutí inovátori či vedci sa tak spolupodieľajú na tvorbe prostredia, v ktorom sa hromadia užitočné vedomosti, myšlienky, znalosti a techniky. A história nás učí, že len takéto prostredie vygeneruje nové inovácie a spolu s nimi nových Wattov, Bellov, Edisonov, Jobsov, Gatesov, Pageov.
