Montovaný energeticky pasívny dom na báze nosnej drevenej konštrukcie sa dá postaviť veľmi rýchlo aj pri dodržaní vysokej kvality stavania, čo sa potvrdilo aj v našom prípade. Rýchlosť stavby plynie aj z toho, že väčšina drevených častí domu sa vopred na mieru vyrobí, zmontuje a uskladní vo výrobnej hale.
Konštrukcia hrubej stavby domu sa začala doobeda 21. júna 2007. Začalo sa s fixovaním drevenej konštrukcie hrubej stavby do základovej dosky. Steny zložené z drevených stojok a OSB dosák boli už predtým vyrobené, odskúšané a zmontované v dielni realizátora hrubej stavby. Ako prvá bola položená južne orientovaná stena obývačky s otvorom pre najväčšie okno. Steny boli ukotvené do základovej dosky pomocou skrutiek a cementového lepidla. Večer toho istého dňa boli všetky steny zafixované v základoch domu.
Dňa 21. septembra 2007 sme robili prvý test vzduchotesnosti domu. Ak by bol výsledok testu menej ako 0.6 h-1, konštrukcia hrubej stavby by trvala celkovo tri mesiace. Odhadujem, že po odčítaní rôznych zdržaní, počas ktorých sa na stavbe nepracovalo, by to dokonca trvalo asi o dva-tri týždne menej. Avšak po prvom teste bolo treba na hrubej stavbe urobiť úpravy. Tieto práce spolu s pokračujúcimi prácami, včítane napríklad dodatočného dofúkania celulózy do strešného priestoru a testu hustoty celulózy v stenách, zabrali necelé tri týždne. Za termín ukončenia hrubej stavby považujeme deň druhého testu vzduchotesnosti domu 9. októbra 2007. Od začiatku hrubej stavby sa k tomuto dňu priamo na stavbe spotrebovalo celkovo 128 kWh elektrickej energie. V ďalších dňoch sa pracovalo na vylepšení osadenia okien a ich utesnení. Niektoré okná bolo treba vybrať a osadiť znova, pričom bolo treba dať veľký pozor, akým spôsobom sa položili tesniace pásky okolo rámov okien. Nadobudol som pocit, že toto musí urobiť človek, ktorý už má na to vypestované tie správne „grify". Firma, ktorá osádzala okná, aj takého odborníka z Čiech pozvala.
Druhý test tesnosti sme urobili 9. októbra 2007. Tentoraz bol výsledok testu 0,47 h-1. Druhý test preukázal vysokú kvalitu vyhotovenia hrubej zastrešenej stavby a splnenie štandardu vzduchotesnosti pre energeticky pasívny dom. Podľa našich najlepších vedomostí to bol v tom čase prvý oficiálny test, ktorý preukázal na Slovensku dosiahnutie vzduchotesnosti domu na báze ľahkej drevenej konštrukcie pod 0,6 h-1. Týmto testom sa končila prvá fáza stavby nášho energeticky pasívneho domu. V nasledujúcom období sa práce presunuli hlavne do vnútra domu.
Od 9. októbra do začiatku novembra 2007 boli steny domu postupne rozšírené na interiérovej strane o vrstvu nepálených tehál upevnených suchým spôsobom. Tehly boli položené na drevené podpery, čím sa pri základovej doske zabránilo tepelného mostu. Montáž steny prebiehala rýchlo. Stenou z nepálených tehál sa získala aj veľmi dobrá akumulačná a hygroskopická masa, ktorá bude ovplyvňovať a regulovať kvalitu vnútorného obytného prostredia. Elektrické inštalácie sa umiestnili v tejto tehlovej vrstve, čím sa tiež významne prispelo k eliminácii tepelných mostov a zvýšeniu vzduchotesnosti.
Na steny z tehál aj steny z OSB dosák sa upevnili rohože z trstiny, čím boli pripravené na nahodenie hlinených omietok. V tomto čase sa položili materiály horných podláh. Do podláh všetkých kúpeľní sa zabudovali trubky podlahového kúrenia. Práce na inštalácii potrubí a komponentov systému teplovzdušného vykurovania sa začali v prvej dekáde novembra a zavŕšili nainštalovaním a pripojením kompaktnej ventilačnej a vykurovacej jednotky od rakúskej firmy 21. decembra 2007. Jednotka bola po úvodných testoch spustená do plnej prevádzky v januári 2008. V tomto čase sa zaizoloval stropný priestor na prvom poschodí pomocou ľanovej izolácie, upevnili sa drevené podhľady a položili materiály dolných podláh.
S nanášaním hlinených omietok sa začalo na začiatku novembra 2007. Nanášanie hlinenej omietky je mokrý proces. Tieto práce postupovali s prestávkami, pretože hlinená vrstva musí najskôr úplne uschnúť, aby sa mohla na ňu naniesť ďalšia vrstva. V ideálnom prípade sa nanášali tri rôzne vrstvy. Hlina sa nanášala na steny už v zimnom a dosť daždivom a vlhkom období. V dôsledku toho schli steny dosť pomaly, aj keď sme si pomáhali teplovzdušnými ventilátormi a strojom na odstraňovanie vzdušnej vlhkosti. Navyše sa ukázalo, že na niektoré steny bolo treba naniesť ešte jednu vrstvu hliny alebo predchádzajúcu vrstvu opraviť. Počas schnutia stien bola vnútorná relatívna vzdušná vlhkosť pri vypnutom odvlhčovači do 75%, pri zapnutom sa ju darilo stlačiť na 55 až 60 %. Celkovo práce s nanášaním hliny na steny trvali s prestávkami až do februára 2008.
Okolo 20. 2. 2008 sa skončila väčšina dovtedy dohodnutých prác vo vnútri domu. V tomto čase bol dom už plne obývateľný. V nasledujúcich mesiacoch práce pokračovali vo výrazne miernejšom tempe. Treba dokončiť pergolu a okenné žalúzie, ktoré majú v lete brániť prehrievaniu interiéru domu. Okrem interiéru, na dokončenie ešte čakajú dva prístavky (nie sú súčasťou pasívneho štandardu domu), prístrešok pre auto a záhrada.
Zdroj: Fig 01
Zdroj: Fig 02
Zdroj: Fig 03
Zdroj: Fig 04
Zdroj: Fig 05
Zdroj: Fig 06
Zdroj: Fig 07
Zdroj: Fig 08
Zdroj: Fig 09
Zdroj: Fig 10
Zdroj: Fig 11
Zdroj: Fig 13
Zdroj: Fig 14
Zdroj: Fig 15
Zdroj: Fig 16
Zdroj: Fig 17
Zdroj: Fig 18
Zdroj: Fig 19
Zdroj: Fig 20
Zdroj: Fig 21
Zdroj: Fig 22
