Aj Vy máte pocit, že na Slovensku je veľa študentov, ktorí majú „na saláme“? Sú skôr pasívni, majú problém rozvíjať kultivovanú kritickú diskusiu a prezentovať sa? Často nevedia ako využiť svoju kreativitu, aplikovať teórie, ktoré tak krvopotne memorujú, alebo riešiť problémy reálneho života? Bol by zázrak, ak by týmito symptómami netrpeli aj následne ako zamestnanci.

Je to však skutočne v nich? Skúsme využiť slovenských študentov študujúcich v zahraničí ako referenčnú vzorku na porovnanie s tými domácimi. Väčšinou sa nám totiž na ich adresu vracajú veľmi pozitívne hodnotenia. Sú úspešní a človek pritom vôbec nemá pocit, že by boli pasívni. Naopak, veľmi si pochvaľujú, že sa mohli v zahraničí zapájať do projektov, veľa sa diskutovalo a riešili sa reálne problémy. Jeden by ich nespoznal.

Nevyplýva z toho, že bude problém skôr v našom systéme? Študenti sú totiž do značnej miery tvárni, ešte aj na vysokej škole. Sú to práve oni, kto ma inšpiroval k tomuto blogu. Veľmi pozitívne ma totiž prekvapili, keď sme vyhodnocovali naše predmety. Každý semester robíme dve hodnotenia. V strede semestra, aby mohli študenti prispieť návrhmi na zlepšenie v samotnom priebehu predmetu a na konci výučby pre ucelený pohľad na kvalitu sylabu kvôli ďalším generáciám.

Študentské hodnotenie vyzeralo zhruba nasledovne - v polovici semestra bola väčšina pozitívne prekvapená interaktivitou hodín a riešením prípadových štúdií, no vadilo im veľa čítania na doma. Na toto bohužiaľ nie sú zvyknutí.

Na konci však bola situácia iná. Čítanie na doma, pokiaľ bolo skutočne k veci, nevadilo a prichádzali návrhy ako: „prosím, núťte nás, lebo sa sami nikdy neprinútime“, „častejšie nás vyvolávajte k diskusii“, „dávajte nám viac domácich úloh“ alebo dokonca „dávajte nám viac literatúry na čítanie a podrobnejšej, nech sa môžeme lepšie pripraviť na prípadové štúdie a role plays“.

Zázrak? Ani nie, ale úžasná motivácie pre nás. Na začiatku semestra mali totiž viacerí problém jasne nahlas sformulovať prečo sa vôbec vo vyučovacej miestnosti nachádzajú.

Študenti si veľmi dobre uvedomujú resty v ich soft skills a v schopnosti aplikovať čo sa naučili. Vyzerá to tak, že sú vyslovene hladní po tréningoch, riešení problémov v prípadových štúdiách a v kritických diskusiách.

A dokážeme im to predsa dať. Je to práve kreatívny pedagóg, kto môže spraviť tak potrebnú zmenu v spôsobe výučby. Veľmi ťažko sa to totiž reguluje z hora, či paušálne zapracováva do sylabov. Najlepšou správou pri tom je, že hoci slovenské vysoké školstvo nevyhnutne potrebuje viac financií, tieto zmeny nič nestoja. Vo väčšine prípadov je najmä na imaginatívnosti a angažovanosti pedagóga, či dokáže vymyslieť aplikáciu, projekt namiesto záverečného testu, prípadovú štúdiu, či interaktívnu časť hodiny.

Je to beh na dlhú trať a každý učiteľ bude zo začiatku zápasiť s nezáujmom študentov, no stojí to za to. Takto sa totiž mení celý charakter výučby a postupne, verím, aj mentalita študentov. Ľudí, ktorí vnímajú školu ako električku s 5 ročnou jazdou zaujmeme ťažko, ale tí ostatní za to stoja.

Študent nie je hlúpy a často bilancuje, čo mu ktorá hodina dala. Tiež si váži svoj čas.

Pokiaľ nevyjde aktivita a úsilie zo strany pedagógov, ostaneme navždy v kolotoči znechutenia a obviňovania. Môžeme sa sťažovať, že študentov do reálneho života mali pripraviť už stredné školy a že nemá byť našou úlohou ich učiť soft skills. Čo tým ale vyriešime? Aktívnejších zamestnancov tak nevychováme.

Samozrejme, nemôžeme celý čas na seminároch iba diskutovať a hrať role-plays, no istý posun sa určite dá spraviť. Študenti na cvičeniach takto možno neprejdú celým učivom, ale aspoň budú mať dobrý pocit, že vedia uplatniť to, čím prešli. Navyše, veľká časť učiva sa dá naštudovať doma – univerzita je na to, aby dala informáciám kontext, rozmer a aplikáciu. A ešte jedna vec – to, že na každom seminári bude mať jeden študent prezentáciu vyhodnotenú o dva roky starším doktorandom nestačí.

Pripájam link na niektoré z našich predmetov, ktoré ponúkame v letnom semestri. Snažíme sa v nich čo možno najviac uplatniť o čom som písal. Aj my sa však stále učíme a budem veľmi vďačný za diskusiu, prípadne ďalšie nápady ako študentov „rozhýbať“.

Dobrý príklad ako sa dá robiť interaktívna nadstavba nad univerzitné vzdelávanie prezentuje napr. aj partnerská mimovládna organizácie Euroatlantické centrum. Okrem iného organizujú diskusné kluby po vyučovaní. Je zaujímavé koľko študentov je hladných po dodatočných informáciách a príde diskutovať na témy zahraničnej a bezpečnostnej politiky...niekedy aj do siedmej večer.