Daniel Lipšic prišiel s protikorupčným opatrením, podľa ktorého majú policajti prísť o možnosť rozhodovať o výške pokuty. Pretože tak vzniká priestor na korupciu. Ak majú policajti právomoc rozhodovať, ako veľmi odľahčiť peňaženku, môžu umožniť transakciu, v ktorej udelia nízku oficiálnu pokutu a k nej si neoficiálne niečo vyinkasujú, znie logika návrhu. Zrušiť by sa malo aj vybavenie veci dohovorom. Niežeby debaty s policajtmi zvlášť obohacovali ducha, napriek tomu si nie som istý, či Lipšicov návrh niečo vyrieši.
Anekdoty (štatistík niet) o stretnutiach s dopravákmi hovoria skôr o inom probléme. O ekologickom, teda bezpapierovom riešení pokút. Vodič si môže vybrať, či chce bločkovú alebo bezbločkovú verziou. Tá druhá vyjde výrazne lacnejšie a nie preto, že v nej nie je zarátaná cena za papier a vypísané tuhy. Posudzovanie závažnosti priestupku policajtom môže mať zmysel.Viem si predstaviť množstvo situácií, kedy súdny človek musí pripustiť závažnú poľahčujúcu okolnosť. Nehovoriac o prípadoch, keď vás kombinácia pravidiel cestnej premávky, cestného značenia a kreativita ostatných účastníkov premávky nútia pravidlá porušiť.
Na dopravných policajtov však zrejme treba niečo vymyslieť. Nielen preto, že sa občas nechajú podplatiť, ale často sú drzí, nedodržiavajú stanovené postupy a neraz cielene a bezdôvodne šikanujú. A ak Lipšic naozaj zruší nezmyselné kvóty, koľko peňazí musia policajti vybrať na pokutách, priestor na dohodu s dopravákmi môže byť vyšší.
Zdroj: image
Čo s korupciou dopravnej polície, rieši celý svet, chudobné i bohaté krajiny. Zopár príkladov z jednej štúdie o tom, ako na policajnú korupciu dopravákov išli v niektorých štátoch: V porevolučnej Sierra Leone sa rozhodli dopravnú políciu pre zlý imidž jednoducho zrušiť. Inak na to šli v Kolumbii či Peru, kde veria, že ženy sú menej skorumpovanejšie a začali ich počet v dopravnej polícii zvyšovať.
Zaujímavý program vymysleli v Mexiku. Zle platení policajti často nemajú na to, aby si zadovážili dôstojné bývanie. Štát preto s developermi vymyslel program, ktorý im umožní prísť k bývaniu za lepších podmienok, ako pre nich majú banky. Zatiaľ čo napríklad u nás je služba v polícii z pohľadu bánk plusom (nestáva sa často, aby policajti prišli o prácu, ich firma skrachovala či znižovala platy), v Mexiku je to inak. O prácu tam môžu prísť oveľa jednoduchšie. A pomerne často tam policajti bývajú zabití. Ich kreditné riziko je tak vyššie, ako pri iných profesiách. Protikorupčnosť hypotekárneho programu je v tom, že akonáhle sa policajtovi dokáže úplatok, skončí na ulici. (viac o projekte tu ).
Podobné: Čo sa vo svete osvedčilo v boji za kvalitnú justíciu
Zrušenie dopravnej polície neznie zle, ale predsa len by to spôsobilo viac problémov ako ich existencia. Keďže v bankách sú vedení ako menejrizikoví klienti, zaručenie hypotéky asi nepomôže. Viac dám s terčíkmi by určite nič nepokazilo, no zásadné riešenia treba hľadať zrejme inde. Napríklad v New Yorku.
Tamojšie policajný sektor NYPD má viac ako 55 tisíc príslušníkov, je teda dva razy väčší, ako slovenská polícia. Po období vysokej kriminality sa podarilo dosiahnuť vysokú dôveru obyvateľov v tamojšiu políciu. Podľa posledného prieskumu je s jej prácou spokojných 70 percent obyvateľov. Pre porovnanie prieskum zo Slovenska, kde policajtom verí len tretina obyvateľov.
V štúdii o predchádzaní policajnej korupcii NYPD hovorí, že prešetrovanie sťažností či incidentov pomáha len málo, akokoľvek je dôsledné. Pointa je v proaktívnych testoch. Agenti špeciálneho oddelenia na zisťovanie policajných zlyhaní vystavujú policajtov pokušeniam (od korupcie cez iné nečakané príležitosti) a sledujú, ako sa zachovajú. Teda nielen to, či sa dopustia priestupku alebo trestného činu, ale aj to, či dodržiavajú postup a ako riešia problematické situácie. Napríklad zinscenujú nehodu auta, po ktorom jeho vodič odchádza na ošetrenie, pričom v aute zanechá zaujímavú hotovosť. Policajt je okrem riešenia nehody zodpovedný aj za to, aby sa peniaze nestratili.
Po slovensky by sa dalo povedať, že majú veľmi dobrý systém agentov-provokatérov. Tí si vyberajú ciele náhodne i podľa sťažností, ktoré na toho ktorého policajta či oddelenie majú. Ide o to, aby si policajti nikdy neboli na istom, či situácia, ktorú práve riešia, nie je len testom, po ktorom môžu prísť sankcie. Aby mali pocit, že kontrola môže byť všade. A policajti ju všade aj vidia. Hoci úrad vykoná za rok asi tisíc testov, policajti mali pocit, že boli testovaní až šesť krát častejšie.
Zrušenie pokutového rozpätia možno nejaké ovocie prinesie. Ale v programovom vyhlásení vlády za ministerstvo vnútra by som radšej videl stopy z New Yorku.
Foto - Flickr.com (Sin City)
