Sieť, ktorá uzdravuje

Žijeme vo svete prepájania vecí a ľudí. Naše deti sa v rýchlom on line svete cítia asi lepšie ako my a zdá sa, že platí veta: žijeme v najpomalšej dobe, akú si vieme predstaviť v porovnaní s tým, čo prichádza. Kedysi fungovali podniky tak, že najskôr niečo vyvinuli, potom vyrobili a nakoniec predali. A celé to trvalo mesiace a roky. Dnes to začína fungovať opačne – predaj, vyviň a vyrob a máš na to týždne a mesiace. Inovácia zvyšuje hodnotu alebo úžitok pre zákazníka a eliminuje škodlivé funkcie alebo plytvanie. Inovačné siete takto zlepšujú svet okolo nás.

Som strojár a mnohí šéfovia inovačných a vývojových oddelení sú v dnes v mojom veku. Učili sme sa o oceli a liatine, odlievaní, tvárnení, kovaní, zváraní a trieskovom obrábaní, kreslili sme prevodovky s ozubenými kolesami. Dnes na nás z každej strany vyskakuje Industry 4.0 a internet vecí, umelá inteligencia, digitálny podnik, aditívna výroba, práškové technológie, nanotechnológie, materiály z karbónových vlákien, kompozity, plasty, vysokopevnostné ocele alebo špeciálne zliatiny z ľahkých kovov. Zváranie sa nahrádza ohýbaním alebo lepením, na 3D tlačiarňach vieme vytlačiť „nevyrobiteľné“ tvary, ale nevieme ešte spočítať ich mechanické vlastnosti. Rýchlosť, s ktorou prichádzajú zmeny do našich životov a podnikania šokuje viac, ako zmeny samotné.

Svet môjho detstva

 Dnešný svet

V ostatných rokoch sme robili na viacerých inovačných projektoch, v ktorých vznikali nové biznis modely, výrobky a služby v oblasti elektromobility, strojov a zariadení, technológií chladenia, digitalizácie a informatiky, potravín, medicínskej techniky, svetelnej techniky, nábytku alebo zariaďovania interiérov. Niekoľko vecí sa v posledných rokoch podstatne zmenilo:

• Ustupuje sa od zložitých systémov na „riadenie inovácii (stage gates),“ k rýchlym, agilným a jednoduchým spôsobom práce. Začína sa pochopením sveta zákazníka (empatia), definovaním problému, rýchlym hľadaním riešenia, vytvorením prototypu a testovaním u zákazníka (design thinking). Vo viacerých firmách sme vyskúšali tzv. „partizánske projekty,“ kde sme pracovali na inováciách „na čierno“ mimo oficiálnych štruktúr. Ľudia pracovali na niečom, čo si vymysleli sami, niekedy vo voľnom čase. Zažívali sme viac motivácie a nadšenia, minuli sme menej peňazí a v kratšom čase sme dosiahli lepšie výsledky. A museli sme nájsť odvahu obísť podnikové smernice.
• Nedokážeme sústrediť všetky potrebné znalosti v jednej firme. V tíme sme potrebovali nielen technické znalosti z danej oblasti, ale aj detailné znalosti a skúsenosti zo sveta zákazníkov, expertov, z oblasti výrobných technológií, logistiky, priemyselného dizajnu, grafiky, budovania značky, e-marketingu a IT, ktorí vytvárali digitálny ekosystém, konfigurátory a pod. Ukázalo sa, že na inovácie už nestačia interné projektové tímy (aj keď sú dobre zaplatené), ale otvorené siete, ktoré presiahli hranice podnikov. Takmer v každom projekte sa nám opakovali podobné trendy – individualizácia, odstraňovanie medzičlánkov, modularizácia, ekonomika zdieľanie, samoobsluha a digitalizácia a relokalizácia. Zistili sme, že sa potrebujeme prepájať s odborníkmi z rôznych odborov, ale aj s podnikateľmi so zdrojmi, ktoré nám chýbali – špecifické znalosti a skúsenosti, technológie, materiály, kapacity, obchodné siete, investície, právne expertízy a pod.
• Všímam si, že podniky fungujú stále viac ako otvorené siete. Dôvodov je viac – nedokážete zamestnať mnohých výnimočných ľudí, ktorí sú v projekte potrební. Mnohí mladí ľudia sa nechcú nechať zamestnať vôbec – chcú byť slobodní a pracovať v sieti na rôznorodých projektoch. V niektorých tímoch máme viac ako 50% externých pracovníkov, ktorí prinášajú úplne iné pohľady na vec, nové znalosti a niekedy nám pomôžu uvedomiť si, že sme ani nevedeli, čo sme nevedeli.
• Musíme zmeniť kultúru hry na istotu na podnikateľskú sieť a zamestnancov na podnikateľov. V jednom veľkom koncerne vytvorili obrovský rozpočet na to, aby ľudia vymýšľali nové veci a zakladali startupy. A zisťujú, že prebudiť pohodlných zamestnancov na podnikateľov nie je jednoduché. Niekedy narážame aj na to, že ľudia nevedia prekročiť hranice svojej špecializácie a dookola opakujú svoje staré riešenia, inokedy tvrdia, že nemajú čas prepájať sa s inými podnikateľmi a odborníkmi – a tak niekedy vymýšľajú veci, ktoré už inde fungujú. Občas ľuďom bránia v spolupráci aj nedôvera, strach, ješitnosť, ego, pýcha, chýbajúci spoločný jazyk alebo definovanie hodnoty pre všetky strany.
• Potrebujeme aj nové platformy na spoluprácu v sieti – v podnikoch sa stále viac udomácňujú systémy ako napríklad Basecamp, Bitrix24, RealTime, Asana, Slack, Yammer, Wrike, Intuit, Hangout a pod. V niektorých veľkých firmách tieto cloudové riešenia vzbudzujú nedôveru. Vraj sú príliš jednoduché a lacné. A tak radšej pracujú so systémami, ktoré sú príliš zložité a drahé. Niekedy sa stráca z podnikov zdravý rozum.
• Rôznorodosť a prekračovanie hraníc odborov prinášajú prekvapujúce výsledky. Prežívam inšpiratívne stretnutia, v ktorých komunikuje expert na ultrazvuk alebo chladenie s priemyselným dizajnérom, expertom na on line marketing alebo výrobné a automatizačné technológie, umelú inteligenciu, big data, či internet vecí. Odborník na repkový olej spolupracuje s brand manažérom a odborníkmi na výrobu, marketin a predaj. Prepojenia vznikajú medzi veľkými korporáciami, ktoré sa chcú zbaviť zlozvykov dinosaurov a malými firmami, kde niekedy zase chýba infraštruktúra, zdroje alebo znalosti. Prepájame sa aj so školami a študentmi, ktorým často chýba kontakt s reálnym podnikaním a praxou. Poľnohospodári sa učia od technikov v priemysle a technici nachádzajú inšpirácie v prírode a v živých organizmoch.

V poslednom období vidím až zázračné prepojenia medzi svetom úspešných a bohatých a svetom ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti. Keď vymýšľame nové projekty v OZ Dobrý Pastier s Vladkom Maslákom, alebo s Petrom Gombitom, či Petrom Valíčkom, nachádzame veľkú podporu medzi slovenskými a českými podnikateľmi. To, čo je jednej strane nadbytkom, alebo nepotrebné, môže na druhej strane veľmi užitočne pomáhať. A tak vzniká nový druh podnikania, v ktorom sú zamestnávaní ľudia, ktorí neprichádzajú z univerzít alebo z personálnych agentúr, ale z ulice, väzenia, či liečebne závislostí. Je úžasné vidieť ľudí, ktorí padli až na dno a znova dokážu vstať. Niektorí si robia kurzy na obsluhu vozíkov, zváranie alebo opatrovanie chorých a starých ľudí. Starajú sa o dobytok, pracujú na poliach, opravujú a stavajú domy, tkajú koberce, vyrábajú mliečne výrobky, pečú chlieb a vznikajú ďalšie formy podnikania – ovocné sady, pestovanie byliniek a zeleniny, kamenárstvo, výroba bylinkových cukríkov, pneuservis, výstavba modulárnych domov pre chudobné rodiny a pod.

Dlho som nepísal blog na tomto mieste. Bol som plne ponorený v sieti podnikateľov, o ktorej píšem. Nesledujem veľmi mediálne hádky a rozbroje. Každý deň stretávam ľudí, ktorí robia svoju prácu s veľkou radosťou, vidia v nej zmysel, robia to dobre, majú výsledky. Kamarát Peťo Ludwig mi nedávno vysvetlil, že sa to volá Ikigai. Vraj je to cesta k zdraviu a dlhému životu. Neviem, ale každý deň prežitý v tomto režime stojí za to. Nedokážem na tomto mieste vymenovať všetkých úžasných ľudí, ktorí túto sieť tvoria. O niektorých z nich píšem na svojich súkromných blogoch.

Tu je aspoň fotografia niektorých z nich a pár projektov (počet ich firiem už dávno presiahol stovku):

Naša „zoznamka“ sa volá Podnikatelia spojte sa a naše stretnutia a projekty vznikajú pod strechou Podnikateľskej univerzity. Je to sieť, ktorá mi dáva silu a nádej, že svet okolo sa vyvíja pozitívne, aj keď v novinách a v televízii hovoria niečo iné.

Tu sú niektoré zmeny od starého k novému svetu tak, ako ich vidím ja: