Málokedy sa stane, že na politikovi tak bije do očí, že je bezradný. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič zo SMERu nevie, kam z konopí. Nedarí sa mu pohnúť zdravotníctvom dopredu a čo ho asi hnevá oveľa viac, ani dozadu. Ešte že máme Mečiara a Slotu. Tí dvaja ako bariéra proti nástupu komunizmu, to je podarený paradox...
Ministrovi sa zatiaľ podarilo len jedno - nastaviť tok peňazí v rezorte tak, aby mu z neho kvaplo do prasiatka dosť na to, aby bol čoskoro za vodou. Iste ho nepotešili články známeho ministrobijcu Gaba Beera pred pár dňami. Najnovší návrh, ktorý dnes Valentovič predkladá vláde, však hovorí zavšetko. Presunúť všetkých poistencov do štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a majetok súkromných poisťovní na štát môže navrhnúť len samovrah. Ak by to koaliční partneri schválili, už nikdy by sa tieto radoby pravicové strany nezbavili biľagu znárodňovania a komunistických praktík.
Tento krok by poprel všetky doterajšie reformy zdravotníctva, ba dokonca by bol znegovaním celej cesty k ekonomike postavenej na konkurencii, ktorou sa Slovensko váhavými krokmi uberá zhruba 17 rokov. Potom už štát môže občanovi predpísať aj to, ku ktorému obvodnému lekárovi, zubárovi, opravárovi obuvi a mäsiarovi má chodiť, prípadne v ktorej reštaurácii obedovať. Prípadne sa môžeme vrátiť k systému zo Sovietskeho zväzu, kde občania museli hlásiť na polícii, ak chceli ísť do susedného okresu.
Minister zdravotníctva stavil všetko na jednu kartu. Ťažko povedať, či zo zúfalstva alebo kvôli pocitu sily. Dá sa však očakávať, že si tým podpísal ortieľ politickej smrti. Neviem si predstaviť, ako by tento človek po zmietnutí jeho projektu zo stola ešte mohol ministerstvo riadiť. Jedine ak tieňovo. Múdrosťou politika je korčuľovať medzi chceným a možným tak, aby to, čo je možné prezentoval ako svoje chcenie a naopak. Ministrovi Valentovičovi táto múdrosť úplne chýba. Nebude ho škoda. Platí preňho heslo - ak nevieš pomôcť, aspoň nezavadzaj...
