„Výnimočné situácie si naozaj vyžadujú výnimočnú legislatívu, aby v prvom rade bola zabezpečená ochrana života pacienta.“ Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva k včera prerokovávanému návrhu zákona, ktorý stanovuje tresty pre lekárov.

Výnimočnú legislatívu si vyžaduje výnimočná cena za návrat k jednej zdravotnej poisťovni. Výnimočnosť podčiarkuje päťmesačné meškanie príslušného zákona. Osobne som zástanca jednej (žiadnej) zdravotnej poisťovne. Zdravotné poistenie v dnešnej podobe je iná forma zdanenia. Na rozdiel od skutočného poistenia, zdravotné nerozlišuje výšku odvodov. Rovnakú zdravotnú starostlivosť dostanú tí, ktorí odvádzajú z minimálnej mzdy aj tí, ktorí odvádzajú z maximálnych vymeriavacích základov (mesačne je rozdiel takmer 500€ na človeka). Rovnakú starostlivosť dostanú tí, ktorí si zdravie sami ničia aj tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú. A ponuka poisťovní? Prvá za 18, druhá bez dvoch za 20, tretia za 16 plus dva. Žiadny rozdiel.

V procese zníženia počtu poisťovní ide o peniaze až v prvom rade. Zrušenie nadbytočných zdravotných poisťovní môžeme zapísať pomocou rovnice o jednej neznámej 3 - 2 = 1– x (pre matematikov X patrí do intervalu 0 až 4*108).

Správny výsledok (X = 0) dokáže vypočítať žiak 6.triedy základnej školy (aj bez ministrom školstva pridaných hodín matematiky). Dokáže to 83 slovenských zákonodarcov? Doteraz prezentujú nesprávny výsledok. X = 400 miliónov.

V rovnici sa pravá strana musí rovnať ľavej. Rušenie zdravotných poisťovní vláda odôvodňuje chýbajúcimi peniazmi v zdravotníctve. Matematicky: menej poisťovní = viac peňazí do zdravotníctva. Znížením počtu poisťovní sa však počet poistencov ani vybraná suma nezmení. Peniaze, ktoré poisťovne vyberú, rozdeľujú na vlastné zdravotné poistenie (95,5%) a správny fond (4,5%), ktorý slúži na krytie nákladov spojených s činnosťou poisťovne a jej orgánov. Ak poisťovňa A vyberie na poistnom 70% (70 000€) do správneho fondu odvedie 3 150€ (70% * 4,5%). Poisťovňa B vyberie 20% (20 000€) a odvedie 900€ (20% * 4,5%) a poisťovňa C vyberie 10% (10 000€ ) a do správneho fondu odvedie 450€ (10% * 4,5%). Spolu vyberú 100 000€ a do správneho fondu odvedú 4 500€. Ak sa nemení počet poistencov, jediná zdravotná poisťovňa vyberie 100 000€ a do správneho fondu odvedie 4 500€. Ich použitie na zdravotnú starostlivosť by bol zázrak. Skúsenosti so šetrením vláda nemá takmer žiadne (pán Lopatka bol štatistická odchýlka). Výsledok: menej poisťovní = rovnako peňazí do zdravotníctva zrejme prekvapí tých odborníkov, ktorí zvýšenie DPH o 1% prezentovali ako zvýšenie konečnej ceny spotrebiteľom o 3% (výrobca zvýši cenu o 1%, ďalšie 1% pridá distribútor a 1% pridá predajca).

Ako dospieť k správnemu riešeniu rovnice? Nasledujúca úvaha je pre nájdenie riešenia nutná. Zdravotníctvo je služba obyvateľstvu, využívanie ktorého priamo podmieňuje Ústava SR platením zdravotného poistenia (článok 40). Bez poistenia by teda (bezplatná) starostlivosť poskytovaná byť nemala. Ústava však súčasne lekárom neumožňuje odmietnuť poskytnúť starostlivosť – musí dať prednosť svojmu poslaniu pred povolaním. Núti ich poskytovať službu a cyklicky zvyšovať dlh zdravotníckych zariadení k 300 miliónom €. Je zdravotníctvo iné ako školstvo, polícia, úrady práce ... ku ktorým si neplatíme žiadne poistenie a hradené sú priamo z daní?

Ekonomickým riešením rovnice je zrušenie zdravotného poistenia zavedením „superhrubej mzdy“. Za sumu 400 miliónov € snáď aj riešením politickým (napriek tomu, že tento nápad predniesla súčasná opozícia). Štát vyberie rovnakú sumu, ktorú prerozdelí podobne ako dane. Na dôchodky, nemocenské, invalidné, garančné dávky a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rovnakom pomere akým peniaze dostávajú dnes. Na platby počas prechodného obdobia využije služby štátnej poisťovne. Takto štát eliminuje súkromné poisťovne bez toho aby zato musel platiť jediné €. Na úplný súlad s legislatívou bez zmeny Ústavy, stačí vláde určiť výšku zdravotného poistenia na 0,00%.

Neštandardné riešenie je dôsledkom neštandardného prístupu vlastníkov poisťovne (-í), ministrov a poslancov, ktorí absolútny Zákaz kŕmenia goríl „spochybňujú“ právom goríl na nadštandardný prídel banánov.

Dôvetok:

Titul „doktor“ je rovnaký pre lekára aj právnika. V rozprávke Pyšná princezná sa obuvník nestal princom aj keď tak vyzeral. Rovnako JUDr. nie je lekár aj keď má rovnaký titul. „Ševče, drž se svého kopyta.“