Ako sa môže živnostík legálnym spôsobom zbaviť ručenia celým majetkom? A ako sa proti tomu môže brániť veriteľ? Tomu sa budeme venovať v nasledujúcich riadkoch.
Nie je výnimočný jav, že firmy, ktoré robia obraty v miliónoch aj desiatkach miliónov Eur, podnikajú na živnosť. Platí to spravidla u tých, ktorí majú veľké skladové zásoby, lebo tieto sa im odpočítajú zo základu dane. To je zásadný rozdiel oproti s.r.o.. Hoci panujú rôzne názory na to, či je takéto riešenie výhodné alebo nie, stretávame sa s tým a je to v zásade v poriadku.
Ďalší rozdiel medzi s.r.o. a živnosťou spočíva v rozsahu ručenia za záväzky. Pri živnosti zodpovedá podnikajúca osoba aj svojím osobným majetkom (napr. domom, ktorý zdedil po rodičoch a pod.), pri s.r.o. je rozsah ručenia záväzky obmedzený majetkom samotnej spoločnosti.
Lenže živnostník sa môže dostať do situácie, kedy mu prestane byť príjemné, že musí za svoje záväzky ručiť celým svojím majetkom. Veľká investícia, veľký úver, záväzky voči dodávateľom atď. Príliš veľa záväzkov a "je potrebné to riešiť". Previesť osobný majetok je v takejto situácii jednak amatérstvo a hlavne by to mohol byť trestný čin poškodzovania veriteľa (poškodenie veriteľov tým, že zmenší svoj majetok).
Načo by to živnostník robil, keď sa dá z toho vykľučovať zaujímavou fintou - predaj podniku a následná reštrukturalizácia. Úplne elegantný podraz na veriteľov, navyše v súlade so zákonom. Ako na to? Podľa obchodného zákonníka môžete svoj podnik predať – aj živnosť. Podnik predávate aj s pohľadávkami a záväzkami. To už môže pre niekoho (rozumej podvodníka) znieť zaujímavo. Naozaj sa predajom podniku (živnosti) zbavím svojich záväzkov? Človek znalý veci však vie, že podľa § 477, ods. 3 obchodného zákonníka – predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Tak načo ten cirkus s predajom podniku?
Dajme si to do kontextu s následnou reštrukturalizáciou. Stretli ste sa už s prípadmi, že dlžník vyhlásil reštrukturalizáciu a vám nepomohli ani zmenky s avalom (ručením)? Toto je obdobný prípad. Máte nového dlžníka, nejakú eseročku – ale nemusíte sa ničoho obávať, veď ten pôvodný zostáva ručiteľom. Až do momentu reštrukturalizácie. V zákone o konkurze a reštrukturalizácii (7/2005) ste sa v § 155 ods. 4 dočítali nasledovné: Ak (reštrukturalizačný) plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka....
Tých pár slov “ak plán neurčuje inak“ prinieslo do praxe to, že plán takmer vždy určoval inak! Kto navrhuje plán? Dlžník, ktorý nemá záujem platiť. Kto schvaľuje plán? Najskôr veriteľský výbor, ktorý má svoje záujmy. Potom schvaľovacia schôdza, ktorá je fraška. A nakoniec súd, ktorý je tam na okrasu. Všetko sa dalo “krásne zorganizovať“ k spokojnosti dlžníka. A nespokojnosti veriteľa. Výsledok? Ručiteľ sa zbavil ručenia... Aj ten ručiteľ, ktorý ručil z titulu predaja podniku...
Zhrnuté a podčiarknuté - živnostník predal podnik do s.r.o. a zakrátko vyhlásil reštrukturalizáciu. Takto sa živnostník legálne zbavil svojej faktickej povinnosti ručiť svojím majetkom za záväzky, Odborne zdatný čitateľ ale vie, že novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol (okrem iného) zmenený aj § 155 ods. 4. Žeby zmena k lepšiemu? Pokračovanie nabudúce v druhej časti ...
(Text bol upravený po pôvodnom zverejnení.)
