Smutný pohľad. Premiérka, ktorá prišla pred 9 mesiacmi s pevným rozhodnutím zmeniť svet, so zaťatými zubami súhlasí s trpkým kompromisom, ktorý zo všetkých strán smrdí odsúvaním riešenia, hádzaním zodpovednosti na bezpohlavný úrad, zametaním nepríjemných riešení pod koberec. Dvaja dlhoroční dinosauri SDKÚ s hodnotami obľúbenosti voličov na historických minimách dávajú pocítiť žene, vďaka ktorej sú vôbec vo vláde a ktorá ako jediná má obľúbenosť niekde medzi Ficom a Kaliňákom, kto je vlastne v SDKˇU pánom a kto je väčší pes.

Nerád politizujem. Politika je pre mňa panské huncútstvo, v ktorom sa neorientujem a odkedy viem, že je to viac veľké divadlo na zastretie osobných záujmov a kšeftov, ako služba verejnosti, ani sa nemám chuť orientovať. Rád by som totiž aj strávil všetko dobré, čo zjem. Najsmutnejšie na celej superkauze košické kancelárie je to, že nie je o politike, že je o celkom inom, ako vidno z médií. Robert Fico sa musí niekde vzadu strašne rehotať, ako zasa urobil z vody šaraticu.

Pritom je to hlavne jeho bahno. Ak naozaj (zaujíma to vôbec niekoho, či naozaj?) bývalé Daňové riaditeľstvo podpísalo zmluvu o nájme kvanta kancelárií s VSH za vyše 20 eur/m2 mesačne, je to tunel väčší ako Branisko. Je to totiž zhruba dvojnásobná cena oproti úrovni trhu, ako píšem v analýze. Nehanebný, drzý tunel, akých Ficova vláda za štyri roky vytvorila stovky. Dovolím si odhadovať, že každé druhé euro zo štátneho rozpočtu sa niekde strácalo a končilo vo vreckách smeráckych, národných alebo Mečiarových darmožráčov.

Lenže Robo je marketingový hráč. Prečo by svoj tunel a kopu hnoja, ktorá sa za ním dá tušiť nepremenil na voňavú uličku ideálneho riešenia a každého, kto si to dovolí spochybniť na nechutného klientelistu? Treba to skúsiť, inak to vytiahne protistrana. Kauza je tak teraz  presne tam, kde ju šéf Smeru chcel mať. Namiesto aby sa médiá a kontrolné úrady zaoberali číslami, riešia či by mal Mikulčík odstúpiť, ak nie či by ho mal Mikloš odvolať, ak nie či by Radičová mala odvolať Mikloša a či SDKÚ potom nechá padnúť Radičovú, alebo Radičová odíde sama, či ju prípadne odvolá Fico.

Smiešne. A zároveň smutné pre túto krajinu, ktorá žije Šeherezádou, ružovou záhradou a urazenými hokejistami namiesto aby ju zaujímalo, či sa politici zaoberajú budúcnosťou, robia poriadok v štáte a vedú krajinu správnym smerom. Teraz majú masy ešte aj gladiátorov – Ivetu a Ivana v ringu vlastnej ješitnosti, dôležitosti, pre- a zaviazanosti a v pozadí sekundanta Mikiho, kričiaceho z kúta. Navyše sa do roly rozhodcu pasuje veľký Robo, pravdaže dávajúci v ideálnom prípade po papuli obidvom.

Pritom čísla hovoria jasne, ako som napísal ešte minulý týždeň  – Mikulčík musel Šulajov kšeft zrušiť, bol by blázon ak by to neurobil, navyše by bol aj rovnaký tunelár ako Šulaj. Na druhej strane vyriešiť to dohodou pri káve so straníckym kamarátom, to volá po prefackaní, ktoré si Fico nenechal ujsť. Ak je šéfom Daňového riaditeľstva navyše človek, ktorý ako šéf CSC kedysi robil kšefty so Sociálnou poisťovňou a podobnými permanentnými dojnými kravami štátu, je to čistá šanca na dokaličenie vlády, ktorú si demagóg ako Robert nemohol dovoliť nevyužiť.

Mikulčík mal jednoznačne urobiť aspoň mesačné ponukové konanie. Keďže v Košiciach veľmi iné kancelárie nie sú, vyhral by ho zrejme aj tak Nitra Invest, hoci cena by bola možno ešte o euro nižšia, ako tá dohodnutá pri káve. Alebo by sa pod tlakom straty biznisu výrazne znížila cena od VSH na trhovú úroveň a daniari by možno mali nové kancelárie v centre Košíc za rovnakú cenu, ako teraz dohodli zrekonštruované v poli za mestom. Pritom času bolo dosť, médiá (košické) prežúvajú kauzu predraženého prenájmu daňováckych kancelárií už od jesene.

Ak to Mikulčík toľko dusil a nakoniec rozhodol od stola, niet pochýb, že to bolo netransparentné. Nejde o porušenie zákona, ale základnej slušnosti. Môžeme len špekulovať, aké bolo pozadie pre stranu a poznajúc pozadie Nitra Investu, netreba žiadny Cyprus aby sa peniaze dostali tam, kam majú ísť. V každej normálnej krajine by pri takýchto podozreniach musel Mikulčík okamžite odstúpiť a ak by sa niekedy vrátil, tak po skončení verejnej súťaže, ktorá by dokázala, že jeho výber bol správny a cena primeraná.

Lenže na Slovensku, ktoré je prerastené korupciou skrz-naskrz, treba všetko, aj nos medzi očami mesiace skúmať, preukázať a potom ešte trochu porozmýšľať, ako sa vyhnúť zodpovednosti. Ťažko možno čakať od Ivana Mikloša, že bude uvažovať ako politik, že zváži dopad Mikulčíkových činov a nečinov na dôveru voličov, osud tejto vlády a budúcnosť Slovenska.

Ivan Mikloš je v prvom rade ekonóm a v tom si ho veľmi vážim, jeho správanie do veľkej miery určuje jeho ambícia presadiť svoje (hoci zväčša výborné) ekonomické riešenia. Ako politik a človek je však o kus za hranicou mojej dôvery a ukazovatele obľúbenosti prezrádzajú, že aj veľkej skupiny svojich voličov. Jeho pozícia v SDKÚ je silná a riešenie, ktoré navrhol Paľo Sibyla je síce zásadové, ale asi neprechodné. Aj keď je pravda, že by krajine väčšmi prospela transparentnosť, ako kompetentnosť.

Takže by som skôr čakal od Ivety Radičovej, že sa cez Veľkú noc pozrie niekde medzi nebo a zem a zoberie na seba zodpovednosť. Už viackrát dokázala zásadovosť, ku ktorej patrí aj umenie odísť vtedy, keď sa šliapne do blata a cesta ďalej vedie len cez výhovorky a tvárenie sa, že sme čistí, aj keď nám z tváre kvapká špina. Takýto odchod je totiž šancou pokračovať v čistom živote a semienkom budúceho triumfálneho návratu. Ťahať káru s politikmi bez dôveryhodnosti je najlepšia cesta na politický cintorín.