V minulom blogu som sa venoval novým trendom v sledovaní audiovizuálneho obsahu príslušníkmi rôznych generácií obyvateľov Slovenska. Teraz sa bližšie, v obdobnej štruktúre, pozrieme ako sa cez jednotlivé generácie mení spôsob počúvania hudby.
Počúvanie rádia je najobľúbenejším spôsobom počúvania hudby pre Generáciu X (narodení 1966-1979) aj Baby boomers (narodení 1946 -1965). Rádiá tieto dve generácie počúvajú približne dve a pol hodiny za deň počas pracovného týždňa. Cez víkendové dni je doba počúvania rádií veľmi podobná - približne dve a štvrť až dve a pol hodiny denne.
Zato najmladšia Generácia Z (narodení po roku 1995) si klasické rádio naladí počas pracovného dňa aj víkendu len priemerne na jednu a štvrť hodiny. Najmladšia generácia tak počúva rádiá takmer o polovicu menej intenzívne ako najsilnejšie ročníky.
Generácia Y - takzvaní mileniáni (narodení 1980 – 1994) sú v počúvaní rádií niekde uprostred – počúvajú ich približne dve hodiny (o niečo viac počas pracovného dňa a menej počas víkendu).
Graf: Počúvanie jednotlivých zdrojov hudby (v hodinách) podľa generácií
Presne opačný trend má počúvanie hudby na internete. Čím mladšia generácia, tým vyšší podiel počúvania hudby prostredníctvom internetu. Platí to tak pre YouTube, sťahovanú hudbu z internetu ako aj pre využívanie streamovacích služieb ako Spotify, Deezer alebo Apple Music.
Prvou voľbou v počúvaní hudby cez internet, podobne ako v sledovaní audiovizuálneho obsahu, je jednoznačne YouTube. Generácia Z počúva hudbu prostredníctvom YouTubu približne hodinu a štvrť denne počas pracovného dňa a až hodinu a tri štvrte počas víkendu. Generácia Y o niečo menej, približne jednu hodinu (takisto o niečo viac cez víkendové dni). U starších generácii je tento čas dva až tri krát kratší.
Významným zdrojom počúvania hudby sú aj sťahované skladby z internetu. Tento (nie celkom legálny) zdroj je atraktívny hlavne pre dve najmladšie generácie. Počas pracovného týždňa si v priemere ukrajuje približne hodinu času a počas víkendu dokonca jednu a štvrť hodiny.
V poslednom období sa začali presadzovať aj hudobné streamovacie služby ako Spotify, Deezer alebo Apple Music. Zatiaľ však majú len malý (ale dynamicky rastúci) podiel vo všetkých generáciách – priemerne od cca 10 min do pol hodiny denne. Tento nižší podiel je spôsobený zatiaľ menšou penetráciou užívateľov. Pre tých, ktorí streamovacie služby používajú, sa však často stávajú hlavným zdrojom počúvania hudby.
Aj v počúvaní hudby internetové zdroje rastú od generácie po generáciu..
Ak sa na čas strávený počúvaním hudby pozrieme relatívne, vidíme, že podiel klasických rádií klesá naprieč generáciami z úrovne 70% na úroveň 32%. Podiel YouTubu, naopak, rastie z podielu 19% až na 34%. Obdobný obraz vidíme aj v prípade sťahovanej hudby alebo online streamovaných služieb, ktoré v najmladšej generácii dosahujú spolu obdobný podiel ako majú rádiá (34%).
Graf: Podiel času stráveného počúvaním hudby podľa jednotlivých zdrojov podľa generácií
Môžeme konštatovať, že internet postupne preberá hlavnú úlohu aj v počúvaní hudby. Najpopočúvanejším médiom pre najmladšiu generáciu je už teraz YouTube. Ak zoberieme do úvahy aj ostatné internetové zdroje, internet tvorí až dve tretiny času, kedy sa počúva hudba. Táto „internetová revolúcia“ je v oblasti hudby ešte rýchlejšia a výraznejšia ako v prípade audiovizuálneho obsahu.
Všetky údaje použité v tomto článku sú získané z reprezentatívneho prieskumu spoločnosti GfK Slovakia realizovaného v máji 2016 na vzorke 1 199 respondentov na obyvateľoch Slovenska starších ako 15 rokov.
