Najnebezpečnejším nástrojom na potláčanie slobôd a práv občanov je vzdelanie v rukách nemorálnych a hlúpych ľudí.

Najskôr si dovolím citovať tak trochu z nepovšimnutého komentára, ktorý vyjadruje skutočnú pravdu o 2411-tich lekároch, ktorí sa rozhodli opustiť svojich pacientov. Protest: je o spolčení sa jednej profesie, ktorí v mene dosiahnutia vlastného šťastia vydierajú spoločnosť ochromením celého systému, čo môžu urobiť len preto, lebo z podstaty svojej činnosti majú moc takpovediac brania rukojemníkov. Verejnosť ani politika túto morálnu neprijateľnosť nevnímajú.

Peter Schutz .týždeň č 40/2011

Skúsim len doplniť.

V rukách lekára sa po mnohé stáročia koncentrovala moc nad pacientom, ktorá sa dá ľahko zneužiť. Preto sa snažili a nielen lekári, ale aj pacienti pre isté brzdy, ktoré majú zneužitiu moci zabrániť. Jednou z najstarších bŕzd je aj Hippokratova prísaha, ako sľub pre výkon povolania, ktorá je stále aktuálna a platná. Okrem tohto v modernej spoločnosti vošli do platnosti svetské zákony, rôzne charty a pravidlá, ktoré mali nájsť vo vzťahu lekár- pacient rovnováhu a aj slobodu. Tiež v tomto storočí vznikli moderné zoskupenia, ktoré mali chrániť pacientov pred zvôľou lekárov a tou je napríklad etická komisia, lekárska komora, rôzne združenia na ochranu pacientov a v neposlednom rade medzinárodné dohody na ochranu práv pacientov a ich ľudských práv.

Mimochodom, lekárska komora vydieranie pacientov podporila, čo je nesmierna hanba. V tejto súvislosti len konštatujem, že snaha bývalého ministra Zajaca o jej zrušenie bola správna.

Príbeh ktorý dnes prežívame a ktorý vzal občanov a potencionálnych pacientov ako rukojemníkov som už s manželkou prežil toľkokrát, že to ani nerátame. A sme trochu imúnni. Nič mimoriadne, nič zvláštne. Súdruhovia lekári sú už takí, nevydierajú poprvýkrát, len sa ich spôsoby nedostávali na verejnosť s takou otvorenosťou a aroganciou.Avšak postoj dnešnej medicínskej komunity má svoje príčiny a historické pozadie, ktoré logickejšie a pochopiteľnejšie vysvetľuje konanie súčasných lekárov a dáva mu určitý zmysel a logiku.

V dobách budovania komunizmu začalo byť boľševickej verchuške zrejmé, že veľmi dobrým nástrojom na akceptovanie komunistickej zvôle je vytvorenie takej zdravotnej starostlivosti, ktorá urobí z občanov jej vazalov. Bezplatná zdravotná starostlivosť bola niečo ako nirvána socialistickej medicíny. Jej kvalitu však bežný občan nemal právo kritizovať. Bol totiž nelekár, čo ho v prostredí bez slobody prejavu a možnosti logicky oponovať automaticky diskvalifikovalo a urobilo z neho hlupáka... to sa stáva aj dnes.Veď kto už bude protestovať proti “kvalitnej“ a „vysokohumánnej“(ako ju komunisti glorifikovali) zdravotnej starostlivosti a zadarmo však...

Myšlienku humanizmu a slobody boľševickí lekári transformovali na myšlienku remeselnej medicíny a postupne budovali jej kult, a sním aj kult osobnosti lekára.Nie, znásilňovaním práv pacienta si nikdy úctu pacientskej verejnosti nezískali, ale získali jej strach, čo počas fungovania boľševickej medicíny pokladali za úctu. Bol to však hlboký omyl.

Trh nemožno poraziť. Preto v dobách neslobody a nedostatku.. nedostatku slobody a ľudskosti vznikal po nej prirodzený dopyt. V socialistických medicínskych zariadeniach ktoré fungovali na väzenských princípoch a ktorých pozostatky nájdete v nemocniciach ešte aj dnes sa snažili pacienti priplatiť si v zúfalej snahe za trošku empatie, ľudskosti a pochopenia.. ktorej sa im aj tak veľa nedostalo.Volá sa to úplatok. Úplatok je pozornosť za službu ktorú máte aj tak dostať, ale nedostanete ju, lebo neexistuje trhový tlak na jej vykonanie. Ale tiež neexistuje ekonomický, či iný trest za jej nesplnenie.

A tu začína príbeh súkromného lekára a zároveň odborára Mariána Kollára a jeho spolusúputníkov. Naozaj bizarná kombinácia jeho aktivít. Škoda že to normálnym lekárom nezapína...

Počas budovania socialistického zdravotníctva niektorí lekári zistili, kde sa dá urobiť dobrý kšeft. Vydieranie, vyhrážanie sa a vynucovanie si pozorností bolo najúčinnejším nástrojom na získanie si finančného profitu.(zažili sme na vlastnej koži) A tento sa samozrejme dal vynútiť u tých najzraniteľnejších skupín pacientov. Jedným z najlukratívnejším odborov, kde sa doteraz berú úplatky je napríklad gynekológia, ortopédia a pod. Predovšetkým sú to tie medicínske odbory, kde je pacient najviac závislý a z titulu svojej pozície aj zraniteľný.

Vydieranie zoči voči pacientov bolo celkom samozrejmé a brané v zdravotníckych zariadeniach ako norma. Do dnešných dní to tak funguje.

Nuž a celkom z prozaických dôvodov boli v minulosti ale aj dnes vyhradené lukratívne kšefty vybraným súdruhom lekárom. Nie obyčajným súdruhom.. ale len „vybraným súdruhom“ medzi ktorých patril aj odborár a súkromník Kollár.

A potom prišla revolúcia. Pomery sa zmenili. Vzdelanosť a tiež sloboda pacientov rástla. Veľká to nepríjemnosť pre medicínskych kšeftárov. Menej úplatkov a viac zodpovednosti. A stal sa zvláštny úkaz. Bývalí socialistickí gynekológovia .. všetci členovia KSČ vrátane súdruha Kollára po niekoľkých rokoch pochopili, že je lepšie byť v súkromnej sfére, dobre zarábať a nemať žiadnu zodpovednosť. Opustili materské nemocnice a stali sa čuduj sa svete v ich ponímaní kapitalistami. Opäť treba pripomenúť že k súkromnej praxi sa dostávali“ zas len „vybraní súdruhovia“ ! (mohol by som menovať)

Och súdruhovia, ako ste sa tak mohli spreneveriť socialistickej myšlienke?

Mimochodom, bude ťažko nájsť gynekológa nad 45 rokov, ktorý nebol zviazaný s komunistickým režimom.

Sloboda podnikania, názorov a privatizácia však priniesli možnosti nielen pre úplatných lekárov ale aj bežných ľudí. Napríklad murárov, ktorí nemali možno ani dokončenú učňovku. A to súdruhov lekárov hrozne ponížilo. Nechápu, že trh sa nepýta na vzdelanie, ale na schopnosti ponúknuť službu po ktorej je dopyt.

Chceli vyššie platy a socialistické zdravotníctvo bez zodpovednosti a bez zmien. Treba však aj konštatovať, že ich platové pomery sa naozaj zlepšili. Už nemajú nominálny plat robotníka, ako to bolo za socializmu.

Lekárov sa verejnosť postupne prestáva báť a so stratou strachu odchádza aj pseudoúcta. A keďže motív stať sa lekárom bol predovšetkým finančný, zostala v duši lekára len prázdnota, ktorú si chce kompenzovať aspoň sústavným zdôrazňovaním a ideologizovaním svojho povolania až tak, že je rozhodnutý za svoje chamtivé a sebecké ciele dať do stávky životy a zdravie svojich pacientov, dokonca aj nevinných detí...Aké strašné poníženie seba samého.

Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel.

Odborársky predseda a spol. začali uplatňovať len to, čo robili celý život a preto sa im to nezdá nemorálne, bezcharakterné, ale niečo čo je pre súdružsky zmýšľajúcich lekárov celkom prirodzené. Organizujú len to, čo fungovala celé desaťročia v socialistických nemocnicaich. Len teraz je to niečo grandiózne a dokonca morálne.. veď ideme zachraňovať .... výdobytky socialistickej medicíny. Posledný boj spravodlivých súdruhov za zdravotníctvo, nad ktorým sa znalým ľuďom obracia žalúdok.

Neberiem lekárom ich právo na protest, nech protestujú proti hocičomu, alebo bojujú za hocičo. Ale nech pri tom nezabúdajú na základnú hodnotu medicíny.Cieľ, ktorý sa nedá dosiahnuť bez pošliapania humanistických princípov, nemôže byť správny cieľ.

Primum non nocere est- neškodiť.