V roku 2004 sme zásadne zreformovali aktívnu politiku trhu práce. V rámci toho sme zaviedli niekoľko nárokovateľných podpôr na tvorbu pracovných miest. Jedna z nich sa týkala vytváranie pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných a druhá podpory pre nezamestnaných, ktorí sa rozhodnú podnikať.
Bolo to dobré opatrenie. Malo jasné pravidlá, nárokovateľnosť a žiadne úplatky (predtým takéto podpory – vo vyšších sumách – schvaľovali správne rady okresných úradov práce a výsledkom bolo napríklad 200 000 Sk pre manželky politikov). Výsledkom bola veľmi lacná tvorba pracovných miest – okolo 2-3000 EUR na jedno pracovné miesto v porovnaní s rádovo vyššími sumami (10 aj 30krát toľko pre veľkých investorov). Vzhľadom na záväzok živnostníka vydržať aspoň 2 roky sa peniaze štátu vrátili už len na daniach a odvodoch za toto obdobie. Živnostnícka vrstva bola menšia ako v iných štátoch a malo zmysel ju podporiť. Výsledkom boli desaťtisíce nových živnostníkov, z ktorých drvivá väčšina pokračovala v podnikaní aj po minimálnej dvojročnej lehote. Zároveň sme to všetko platili z eurofondov, ktoré sa tak nerozkotuľávali na pochybné vzdelávacie a iné „sociálne“ projekty, ale išli do konkrétnych rúk na konkrétnu živnosť. Len pre porovnanie – za to, čo sa u pani Tomanovej pridelilo na sociálne podniky, vzniklo v našom nástroji asi 10 000 pracovných miest.
Dnes sa však treba posunúť ďalej. Aj počet SZČO dosiahol úroveň, ktorá je štandardná (dokonca až nadštandardná) a uvoľnenie pravidiel na získanie podpory za pani Tomanovej viedlo k jej výraznému zneužívaniu. Inými slovami, aj pri dobrom opatrení sa treba učiť.
Preto navrhujeme nie jeho zrušenie, ale obmedzenie a zároveň presmerovanie desiatok miliónov eúr, ktoré smerujú do tejto podpory, na podľa nás v súčasnosti vhodnejší cieľ.
Tým je podpora pre živnostníkov alebo malé firmy bez zamestnancov na prijatie prvého zamestnanca. So zamestnancami je spojená zvýšená byrokracia a aj keď ju obmedzíme projektom byroKAT, vždy nejaká zostane. Inými slovami, ak živnostík alebo firma bez zamestnancov chce prijať prvého zamestnanca, čelí výrazným jednorazovým nákladom. Zdá sa nám zmysluplné motivovať ich k tomu, aby sa na tento skok odhodlali. Prijímanie ďalších zamestnancov už následne nepredstavuje takmer žiadne administratívne náklady. Existuje potenciál nielen pre priamy, ale aj multiplikačný efekt. Zároveň je to okamžitým prínosom pre štátny rozpočet v podobe odvodov. A do tretice – vieme to platiť z eurofondov namiesto pochybných projektov.
Zopár čísel. Podľa Štatistického úradu SR máme 375,4 tis živnostníkov, z ktorých je 294,5 tisíc bez zamestnancov a 80,9 tisíc so zamestnancami. Priestor na tvorbu pracovných miest je teda veľký.