Logo s prečiarknutým Bratislavským hradom a pri ňom nápis „Východniari, poďme domov!“. Takýmto spôsobom lákala firma Siemens pred tromi rokmi ľudí na pracovné miesta v Košiciach. Metropola východu sa v tomto čase začala úspešne zbavovať nálepky železiarenskej nocľahárne. Naštartovaný IT sektor zvolával do mesta technologické mozgy, ktoré sa za prácou vysťahovali do Bratislavy. Dnes sa v Košiciach pod hlavičkou Európskeho hlavného mesta kultúry začína ďalší masívny lov na kreatívne hlavy. K úspešnosti tohto podniku by určite prispelo, ak by sa vo víkendových rýchlikoch zadarmo rozdávala kniha profesora Richarda Floridu Who’s Your City?
Nie je plochý
Zdroj: florida_kniha
Je to už päť rokov, čo publicista Thomas L. Friedman v póze požičanej od renesančných kozmológov vyhlásil svet za plochý. Vo svojej populárnej knihe The World Is Flat načrtol obraz zosieťovaného sveta dvadsiateho prvého storočia. Jedným zo záverov jeho spisu bolo konštatovanie, že v dobe, keď je elektronicky každý prepojený s každým, už nie je dôležité, kde sa človek fyzicky nachádza. V takomto svete sú si všetci navzájom susedia. A platí to nielen o medziľudskej komunikácii, ale aj o biznise. V rámci ekonomického cyklu, ktorý už nie je viazaný na výrobné fabriky a funguje online, geografická poloha stráca dôležitosť. Podľa T. Friedmana sa takto svet biznisu decentralizuje a stáva plochým, pričom východiskovým bodom k úspechu už nemusí byť nahromadený kapitál či dostupnosť prírodných zdrojov, ale skôr nápad a šikovné know-how.Kniha R. Floridu Who’s Your City? je v prvom rade polemikou s Friedmanovou metaforou plochého sveta. Na základe množstva demografických dát Florida ukazuje, že dôležitosť lokality sa v súčasnosti nielenže nevytráca, ale naopak dochádza k markantnej koncentrácii ľudí v konkrétnych mestách a regiónoch. T. Friedman má síce pravdu v tom, že v digitalizovanom svete je možné delegovať mnohé procesy na iné (lacnejšie) miesta.
Ide však väčšinou o rutinné činnosti servisného charakteru. Ekonomické aktivity vyššieho stupňa, ako sú napríklad inovácie, dizajn, finančné služby či médiá, sa koncentrujú v obmedzenom počte lokalít. R. Florida navyše ukazuje, že tieto činnosti sa nekumulujú v rovnomernom rozložení, ale na určitých miestach sa združujú činnosti a ľudia určitého zamerania.
Kreatívna trieda
Namiesto plochého sveta máme u Floridu dočinenia so svetom „špicatým“. Jeho hroty tvoria mestské konglomerácie a regióny, v ktorých sa koncentruje ekonomická aktivita a najlepšie mozgy. V USA patria k hospodársky najvýkonnejším lokalitám širšie okolie San Francisca či megaregión združujúci mestá Boston, New York a Washington. V Európe kraľuje Am-Brus-Twerp, čiže rajón, do ktorého patrí Amsterdam, Brusel a Antverpy.
Bratislava je na Floridovych nákresoch súčasťou viedensko-budapeštianskeho regiónu. Ak by sa podľa návodu knihy zhotovila mapa Slovenska, neprehliadnuteľne by na nej dominovalo hlavné mesto, nasledované západoslovenskými lokalitami. Tento „špicatý“ kartografický model s najvýraznejším hrotom pri Dunaji by pritom vyjadroval nielen silu v priemyselnej sfére, ale aj výraznú prevahu v rámci rozvíjajúcich sa neindustriálnych sektorov. A práve o ľudí činných v týchto oblastiach Floridovi ide.
V predchádzajúcej úspešnej knihe The Rise of the Creative Class sa Florida venoval rastúcej úlohe kreatívneho potenciálu v dnešnej ekonomike. Hovoril o postupnom presune váhy z industriálnej výroby do sektora služieb a kreatívneho priemyslu. Ide o oblasti, v ktorých sa realizujú inžinieri, IT špecialisti, učitelia, architekti, dizajnéri alebo umelci. V USA tvoria tieto profesie už viac než tretinu celkovej pracovnej sily. V európskych kreatívnych centrách – Londýne, Amsterdame, Štokholme a Kodani – je to viac než 40 percent.
Kde žiť
Výber oblasti pracovnej realizácie patrí medzi najdôležitejšie životné rozhodnutia každého človeka. Podobnú váhu môže mať aj voľba sociálneho okruhu, čiže uprednostnenie blízkosti priateľov alebo nasledovanie partnera. V plochom svete T. Friedmana by sa stačilo rozhodovať medzi týmito dvoma preferenciami. Florida k nim na základe teórie o koncentrovaní kreatívneho potenciálu priraďuje rovnako dôležité rozhodnutie o tom, kde človek chce žiť. Tvrdí, že výber určitého miesta pre život v konečnom dôsledku úzko súvisí s tým, v akej oblasti chce byť človek pracovne činný a tiež akými ľuďmi sa chce obklopiť.
Ľudia v produktívnom veku, ktorí žijú v najväčších kreatívnych centrách sveta, sa v nich s veľkou pravdepodobnosťou nenarodili. Podľa Floridom citovaného prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo vyše osemtisíc obyvateľov štrnástich svetových metropol, sa tri štvrtiny opýtaných pre dané mesto cielene rozhodli. Pri Paríži, Sydney či Los Angeles to bolo 80 percent a v prípade Šanghaja a Pekingu dokonca 90 percent opýtaných.
Napriek tomu, že dnes je možné pomocou internetu komunikovať a kolektívne na niečom pracovať aj na diaľku, má podľa Floridu fyzické združovanie podobne zameraných ľudí stále veľký význam. Keď sa stretnú talentovaní ľudia, myšlienky prúdia voľnejšie a osobné i spoločné danosti sa rozvíjajú rýchlejšie. Združovanie robí každého zo zúčastnených viac produktívnym, čo sa prejavuje aj na spoločnom výsledku. „Byť na mieste“ znamená byť otvorený inšpirácii a pozitívnej konkurencii, ktorá posúva ďalej. Aj v ére elektronickej komunikácie ostáva dôležitá osobná účasť na konferenciách, workshopoch, festivaloch či vernisážach. Tu vznikajú kontakty, rodia sa nápady a návrhy na spoluprácu.
Prečo do Milána
Na kreatívnej mape sveta existujú centrá s tradíciou, ktoré dlhodobo priťahujú ľudí snažiacich sa realizovať v určitej oblasti. Synonymom filmu je pre mnohých stále Hollywood, IT hlavy smerujú do kalifornského Silicon Valley a Bostonu, módni dizajnéri zase do Paríža alebo Milána. Na začiatku 90. rokov prúdili americkí rockeri do Seattlu, hniezdom britskej hudobnej scény bol Manchester a techno-kultúre sa darilo v Berlíne. V ostatných rokoch stačilo oznámiť, že hudobná skupina je z newyorského Brooklynu, a vypredané koncerty boli zaručené.
Otázku Who’s Your City? z názvu Floridovej knihy si aj dnes mnoho ľudí zodpovedá práve na základe toho, či dané mesto ponúka možnosť realizácie určitého talentu. Magnetická príťažlivosť kreatívnych centier pritom nemusí prameniť len z tradície, ale aj z aktuálnej koncentrácie ľudí činných v danej sfére, ktorých prilákali prítomnosť silných osobností, dobré ekonomické podmienky, infraštruktúra či kvalita vzdelávacích zariadení.
Špecifickým prípadom, ktorého opis pasuje i na spomínané Košice, je príchod investorov a firiem do personálne vyprázdnených lokalít a lákanie šikovných ľudí na novovytvorené pracovné miesta. V takomto prípade ide o mestá, ktoré si ešte len budujú ambíciu stať sa kreatívnym centrom. Ťahať ľudí do mesta na základe vízie vzdialenej budúcnosti je ťažké, a preto musia nastúpiť aj iné kvalitatívne faktory.
Florida v knihe upozorňuje, že prísľub zaujímavého zamestnania je len jeden z impulzov, ktoré ovplyvňujú voľbu miesta na bývanie. Rozlišujúcimi prvkami medzi možnými lokalitami sú aj bezpečnosť, čistota prostredia, dopravná infraštruktúra, dostupnosť prírody, možnosť športového vyžitia, otvorenosť pre kultúrne aktivity či blízkosť rodiny.
Kreatívny východ
Košice získali titul Európskeho mesta kultúry na rok 2013 na základe projektu, ktorý je postavený na myšlienke kreatívnej ekonomiky. Idea centra kultúry sa teda v tomto prípade nevyčerpáva v tom, že mesto o tri roky ponúkne turistom kolekciu výstav ľudovej tvorby a v hokejovej hale vystúpi nejaká hudobná hviezda. Kultúra je tu chápaná v oveľa širšom význame. Pojem kreatívnosti, požičaný z umeleckého slovníka, funguje ako mostík do sveta ekonomiky.
Táto vízia prepojenia kultúry a biznisu je postavená práve na ľuďoch z kreatívnych zamestnaní, ktorých invenčnosť má rozhýbať nielen umeleckú sféru mesta, ale aj jeho ekonomický potenciál. Balík európskych peňazí, ktorý už stojí na štartovacej čiare, je pritom len prvý krok k svetlým zajtrajškom. Prostriedky poslúžia predovšetkým na vytvorenie pracovných a tvorivých podmienok pre kreatívne hlavy.
Pozháňať týchto ľudí a realizovať ambiciózny megaprojekt bude rovnako ťažké, ako bolo prepapierovať sa k víťaznému titulu. Podľa najhoršieho scenára sa budú vo vymaľovaných prázdnych priestoroch konať len čítačky inšpiratívnych kníh teoretika kreatívneho priemyslu Floridu.
Otázka teda nestojí tak, či majú mladí ľudia pod vplyvom Floridovej príručky pre správnu voľbu mesta začať uvažovať o Košiciach ako možnej novej adrese. Niekto sa tam jednoducho presťahovať musí. Lebo inak hrozí hanba.
Richard Florida: Who’s Your City?: How the Creative Economy Is Making Where to Live the Most Important Decision of Your Life. Basic Books (2009), 309 s.
Richard Florida je teoretik urbánnych štúdií a profesor na Torontskej univerzite. Je autor viacerých kníh, najznámejšou je The Rise of the Creative Class (2002). Vedie konzultantskú firmu Creative Class Group.
