Intergalaktická počítačová sieť
Tak trochu za to môže ministerstvo obrany USA a ním založená výskumná agentúra ARPA (neskôr premenovaná na DARPA). ARPA mala za cieľ realizovať projekty vo výskume a vývoji, ktorými sa rozšíria hranice vedy a techniky nad rámec súčasných vojenských potrieb. Taká továreň na inovácie, hľadiaca ďaleko do budúcnosti.
ARPA na vedeckú a výskumnú činnosť najímala vedcov, tímy aj celé firmy. Jednou z týchto firiem bola aj Bolt, Beranek and Newman (BBN), v ktorej sa v roku 1963 zrodila idea Intergalaktickej počítačovej siete (Intergalactic Computer Network) podobnej dnešnému internetu. V tom čase ešte žiadna veľká a jednotná počítačová sieť neexistovala. Agentúre ARPA sa myšlienka pozdávala, a koncom 60. rokov si od BBN objednala vývoj prvého sieťového smerovača (router-a) na svete.
BBN smerovač o veľkosti skrine a hmotnosti pár sto kíl postavila a dodala. Prvé spojenie sa uskutočnilo 29. októbra 1969 medzi University of California a Stanford Research Institute. O týždeň už boli do siete ARPANET (predchodcu Internetu) zapojené 4 počítače, a o dva roky to boli už dve desiatky univerzít a vedeckých inštitúcií. Každá z nich mala obvykle jeden veľký sálový počítač pre desiatky užívateľov, a celkový počet užívateľov s prístupom do siete presahoval tisícku.
No okrem prihlásenia na vzdialený počítač ešte neexistovali žiadné iné programy, ktoré by so sieťou pracovali.
E-mail mal vyzerať úplne inak
V týchto časoch si užívatelia v rámci jedného počítača mohli medzi sebou posielať správy, no nebolo to často využívané. Veď kto by písal kolegovi z rovnakého pracoviska správu do počítača cez ďalekopisný terminál alebo čiernobielu textovú obrazovku, keď to mohol jednoduchšie a rýchlejšie povedať?
Začiatkom 70. rokov už existoval aj návrh na posielanie správ cez sieť, no na dnešný e-mail sa vôbec nepodobal. Na každom počítači mali byť na sieťovú poštu vytvorené schránky očíslované číslami do 255, a správy by sa posielali na číslo schránky. Obsluha počítača by prijaté správy tlačila na papier, a podľa čísla schránok rozdeľovala adresátom. Navrhovaný komunikačný protokol bol okrem toho až príliš komplikovaný.
Návrh takejto sieťovej pošty bol prijímaný vlažne, a viacerí pochybovali o zmysle posielania správ cez počítač. Relatívne dlhý čas ostávala táto myšlienka na vedľajšej koľaji.
Hack na vlastú päsť
V roku 1971 vo firme BBN vyvinul v rámci svojej práce Ray Tomlinson program na prenos súborov cez sieť - CPYNET. Keď ho dokončil, na vlastnú päsť z neho spravil kópiu pod názvom SNDMSG a za pár chvíľ ju upravil tak, aby neprenášala medzi počítačmi súbory, ale správy.
Oficiálny návrh sieťovej pošty s očíslovanými schránkami a prílišnou komplikovanosťou sa Rayovi nepáčil, a tak protokol zjednodušil, a očíslované poštové poštové schránky označil radšej menom užívateľa. Chcel posielať správy ľuďom, nie číslam schránok. Kompletnú poštovú adresu zostavil z mena užívateľa a mena počítača, na ktorom je schránka vytvorená.
Keď rozmýšľal, ako v poštovej adrese oddeliť meno užívateľa od mena počítača, všimol si na svojej klávesnici znak @. Tento znak má v angličtine význam at (čítaj ät či et), a pred dobou počítačovou sa používal v obchodnom styku na vyjadrenie ceny za kus (alebo inú mernú jednotku). V slovenčine sa na rovnaký účel niekedy používa pôvodom francúzske à. Napríklad "3 jablká po dolári za kus" sú "3 apples @ $1".
V angličtine je však at aj predložka vo význame na alebo pri. Rayovi sa preto videlo at vhodné aj na vyjadrenie toho, že užívateľ, ktorému bude pošta poslaná, sa nachádza pri počítači, v tej istej miestnosti. V angličtine teda zápis e-mailovej adresy užívateľ@počítač doslova znamená užívateľ(pri)počítači, alebo užívateľ(na)serveri.
V iných jazykoch než angličtine táto slovná hračka nefunguje, a tak @ dostal rôzne iné pomenovania, najčastejšie podľa živočíšnej ríše. Podľa zakrúteného "chvosta" sa nazýva napríklad opicou, psom, slimákom alebo červíkom. Nakladanú kyslú rybu - zavináč - máme v e-mailových adresách iba na Slovensku a v Čechách.
Nečakaný úspech
Ray v rozhovoroch k tejto téme spomína, že mal obavy priznať svoje dielo agentúre ARPA, pretože vzniklo úplne mimo oficiálnych plánov a doslova ako "hack". Nakoniec však bolo priznané a postupne zavedené na všetky počítače.
Napriek tomu, že o elektronickej pošte aj samotní vývojári najprv pochybovali, v priebehu pár rokov sa stala najpopulárnejšou službou na sieti. Ďalším vývojom a rozširovaním ARPANETu a programu SNDMSG vznikol neskôr súčasný Internet a e-mail.
Za "vynálezcu e-mailu" sa však Ray Tomlinson nepovažoval - podľa jeho slov myšlienka elektronickej pošty "visela v tom čase vo vzduchu", v rôznych podobách bola uchytená viacerými ľuďmi, a náhodou práve on jej dal takú podobu, ktorú používame na celom svete dodnes. Za toto svoje dielo, ktoré sa v priebehu dvoch desaťročí rozšírilo do celého sveta a výrazne ovplyvnilo životy stámiliónov ľudí, nedostal žiadnu osobitnú finančnú odmenu - no často mu ľudia posielali ďakovné e-maily. :-)
Ďakujeme, Ray
Ray Tomlinson je okrem iného autorom aj trojstupňového nadväzovania TCP spojenia (SYN, SYN+ACK, ACK). Pre ne-sieťarov to znie určite strašne, no len kým ste sa preklikli na tento blog, udialo sa to medzi vašim počítačom a www serverom možno stokrát. A bez toho by to skrátka "nebolo ono".
Ray Tomlinson patrí medzi ľudí, vďaka ktorým naše možnosti komunikácie prekonali čokoľvek v doposiaľ známej histórii. Bohužiaľ, život je neúprosný. Tento svet navždy opustil uplynulý víkend, 5.3.2016 ako 74-ročný na srdcový infarkt. Zavináče, opice, slimáky či červíky ho však budú pripomínať ešte veľa rokov. Česť jeho pamiatke.
Ďakujeme, Ray!
Ray Tomlinson Zdroj: www.wired.com
