Hospodárske noviny často publikujú PR komentáre rôznych investičných spoločností avšak nie som si istý, či si tak obe strany robia aj dobré meno. Často ani nie je jasné, kto je vlastne autor, avšak etickú stránku nechám teraz bokom a sústredím sa na obsahovú kvalitu PR článku. Niekedy je chyba na strane novinára, niekedy na strane analytika, niekedy na oboch stranách. Nedávny kus sa však mimoriadne nepodaril a to až tak, že mi to stojí za rýchly citát a komentár.

„„Nová akcia Fedu je pozitívnym impulzom pre akcie, zlato a iné komodity,“ dopĺňa analytik Patria Finance Tomáš Vlk. Cena zlata už vyskočila na šesťmesačné maximum, cena ropy a medi na štvormesačný rekord. To však nie je dobrá správa pre Európu. Drahšia ropa totiž zvýši ceny za pohonné látky, tým opäť zdražejú potraviny a začne rásť inflácia.“

V tejto pasáži pravdepodobne autorka článku doplnila nešťastne, inak celkom korektné, vyjadrenie analytika. Nová akcia FEDu však vedie nielen k rastu ceny ropy, ale predsa aj k oslabeniu dolára, takže v konečnom dôsledku si Európania kúpia za svoje meny viac dolárov a rovnaké množstvo ropy ako predtým a žiadne inflačné inferno ich nečaká. Článok však pokračuje:

„Markéta Šichtařová, analytička Next Finance, tak varuje pred „inflačným peklom“. „Finančný trh je práve teraz prehriaty a existuje v ňom niekoľko paralelných cenových bublín. Ceny akcií, dlhopisov ani kurzy mien nezodpovedajú realite. Tieto cenové bubliny musia prasknúť. Nie je otázkou či, ale kedy, lebo v histórii praskla zatiaľ každá cenová bublina,“ upozorňuje Šichtařová.“

Nuž, tým inflačným peklo sme strašení posledné štyri roky, tak to už nejak vydržíme. A tiež si nemyslím, že v histórii praskla každá cenová bublina. Napríklad taká cenová bublina na trhu práce PR analytikov určite nespľasla a to je riadne nafúknutá ;-)

Inflačné očakávania samozrejme poskočili, ale len do výšky svojho dlhodobého priemeru a zostávajú ukotvené. Prečo autorka článku nekonfrontovala analytičku touto informáciou? FED len samotnou zmenou komunikačnej stratégie (i keď stále dosť vágnou) dokázal okamžite presvedčiť trh, aby zabudol na pascu likvidity. Vyzerá to zatiaľ až príliš dobre. Ale späť k článku, ktorý neprestáva ohurovať.

„Obávam sa, že štrukturálne problémy nemožno riešiť donekonečna kladivom uvoľnenej menovej politiky,“ približuje Stanislav Pánis, analytik J&T banky. Len na ilustráciu. V USA je aktuálne priepasť medzi bohatými a chudobnými najhlbšia od roku 1968. Už každý šiesty obyvateľ Spojených štátov žije v chudobe. Na vine je najmä rastúca nezamestnanosť,..."

Na toto ťažko vôbec zareagovať. FED, ktorý vyhlásil, že bude nakupovať aktíva, až kým nedosiahne zníženie nezamestnanosti (v kontexte stabilnej inflácie), by to nemal robiť, pretože problémom je rastúca nezamestnanosť?

Nedávalo mi to zmysel, ale v danom momente som bol ešte "optimista", keďže dovetok mohol opäť patriť autorke článku a nie analytikovi.  Nuž ale ďalší komentár ma vyviedol z omylu:

„„V konečnom dôsledku to, čo Amerika potrebuje na udržateľné uzdravenie, by mohlo byť skôr menej tlačenia peňazí, vyššie úrokové sadzby motivujúce k vyšším úsporám a následne aj investíciám, výrobe či exportom,“ hovorí Pánis s tým, že udržiavanie nízkych úrokových sadzieb môže mať negatívne dôsledky na vytváranie bublín na akciových trhoch.“

Takéto absurdity vznikajú práve z dôvodu, že na internete sa pestujú mýty o tom, že nízke nominálne úrokové sadzby znamenajú uvoľnenú menovú politiku. Videl niekto z novinárov v posledných 20-tich rokoch v Japonsku nejakú bublinu či infláciu hoci pri udržiavaní extrémne nízkych sadzieb? A ako by utiahnutie politiky, posilnenie dolára, predraženie kapitálu a prepad nominálnych príjmov pomohlo k oživeniu ekonomiky (dokonca cez export)? Prečo sa analytika neopýtať?

Ja celkom súhlasím s tým, že „potrebujeme“  vyššie úrokové sadzby, ale uniknúť z pasce likvidity treba nie reštriktívnou monetárnou politikou, ale naopak expanzívnou. A presne to sa udialo po nedávnom vyhlásení FEDu - výnosová krivka amerických dlhopisov sa posunula nahor. V prípade zvyšovania peňazí v obehu idú totiž proti sebe dva efekty. Efekt (vyššej) likvidity tlačí celkový nominálny výnos nadol, avšak Fisherov efekt zvýšených inflačných očakávaní, ktoré chce mať investor kompenzované, tlačí nominálny výnos naopak nahor. Posledné vyhlásenie FEDu teda znamenalo, že Fisherov efekt zvýšených inflačných očakávaní prevýšil efekt likvidity, a tak nominálne výnosy, najmä na stredno a dlhodobých dlhopisoch, narástli.

Toto predsa nie je žiadna "rocket science". Či to už úplne rezignujeme na kritickú diskusiu a budeme písať/čítať len PR?

Braňo Žúdel