Ak niečo skutočne vystihuje súčasný trend v oblasti médií, kultúry a životného štýlu, tak je to určite povrchnosť a skratkovitosť. Zaujímajú nás hlavne obrázky a čítame pomaly už len titulky. Pri čítaní vlastne už len skenujeme texty aby sme ihneď našli pointu. Vo filme musíme najskôr dostať zápletku, aby sme boli ochotní dopozerať. A úspešné sú skôr tie predvídateľné filmy s jasne definnovaným dobrom, zlom a skratkou k ich rozuzleniu. Preferujeme seriál pred filmom, hoci sa scenár stále opakuje, pretože dej je skrátený a jednoduchší. Správy musia byť bombastické aby zaujali. Pozeráme ich znova a znova, hoci sa z nich nič zásadné nedozvieme. Preferujeme bulvár a obrázkové magazíny hoci vieme, že nás v ničom neobohatia. V rádiách vyhráva lacný humor moderátorov pred diskusiami na seriózne témy. Spoliehame sa na referencie celebrít, namiesto toho aby sme si urobili názor sami, hoci vieme, že ide o dobre zaplatenú reklamu. Masovosť a povrchnosť je skrátka všade okolo nás.
Povrchní však nie sme len pri konzume a zábave. Povrchnosť je citeľná aj pri našich zásadnejších rozhodnutiach. Necháme si radiť od zdanlivo úspešných, hoci vieme na čom stojí ich "úspech". Hráme štatistov pri rôznych prieskumoch a opakovane volíme na základe bombastických a nereálnych sľubov. Prezeráme si ako sa prezentujú iní, namiesto toho aby sme sami poriadne prežívali vlastný život a svoju prítomnosť. Namiesto premýšľania, uvažovania a hľadania súvislostí okamžite googlime odpovede, alebo mávneme rukou nad zbytočnosťou danej otázky. V honbe za šťastím a zdravým si takýmto prístupom spôsobujeme strasti a zranenia. A sľubované, prípadne predpokladané výsledky opakovane očakávame ihneď.
Je povrchnosť fenomén súčasnosti, alebo tu vždy bola?
Vyrastal som v dobe kedy nebol veľký výber. Počet TV kanálov bol minimálny, časopisov, ktoré sa dali čítať bolo zopár, tovaru v obchodoch bolo žalostne málo a tak si človek so zábavou ale aj s praktickými vecami musel poradiť nejako inak. Verejná ponuka bola často menšia ako dopyt. Veci neboli na dosah tak ako dnes. Stretnutia sa museli plánovať vopred, pretože mobil ešte neexistoval. No a hlavne nebol k dispozícii internet a všetko čo s ním technológie priniesli. Ľudia spolu komunikovali priamo, lebo list poštou mohol pokojne aj neprísť. Keďže nebol doma internet ani poriadna TV, chodilo sa viac za kultúrou a do spoločnosti. Každá novinka sa intenzívne a pozitívne prežívala. V krčmách zvyčajne nebol pustený televízor, lebo by tam ajtak nič nešlo. Povrchne sa však žilo určite aj vtedy. Akurát to asi nebolo až také kritické.
Nie som spomienkovým optimistom a naopak som rád, že je tá doba za nami. Mám rád zmenu a fandím pokroku. Napriek tomu ma otázka povrchnosti dnešnej doby aj trochu trápi. A samozrejme to nie je o dobe, ale skôr o tom ako sa správame, respektíve ako danú dobu prežívame. Je skôr o nás ako o dobe. Trápi aj vás tento problém?
Ako funguje naše vnímanie a rozhodovanie? Kde sa rodia naše voľby a sú vôbec naše rozhodnutia skutočne našimi voľbami? Odpoveď hľadám dlho a prinášam vlastné interpretácie vo forme odpovedí. Každopádne som presvedčený, že skratky ani povrchnosť nefungujú aj keď ilúzia ušetreného úsilia je veľmi pozitívna.
Záver mojej krátkej úvahy je nasledovný: všetci naokolo robíme to čo si myslíme, že musíme a čo sa oplatí. Ak väčšinovo bažíme po jednoduchých a rýchlych riešeniach, potom sa určite rýchlo nájde niekto kto nám ich ponúkne. Výsledky a úspech sú však podľa môjho názoru vždy oddreté a skutočne zaslúžené. A či sme povrchní, lebo doba je taká? No fakt je, že doba je iná ako pred x rokmi, ale to akí sme je len a len v našich rukách a na našich rozhodnutiach. Preto vyhovárať sa na dobu je len prenášaním zodpovednosti od nás samotných. Povrchnosť a skratkovitosť chceme sami a preto si za ňu aj sami môžeme. Ak chceme zmenu, začnime zmenou vlastného prístupu. Ja navrhujem poctivú prácu a hlavne život so všetkým čo prináša - to dobré, aj to zlé a bolestivé. Nebojme sa negatívnych správ, námahy, napätia a zlého pocitu. Všetko to zlé je dobré pre to dobré, ktoré nevyhnutne príde vzápätí. Jedno bez druhého nemá význam.
A ako povedal klasik: o čo je ta skratka dlhšia, o to je náročnejšia :)
