Hovorí sa, že láska prechádza cez žalúdok. V Číne by sa táto fráza dala pozmeniť na „Všetko prechádza cez žalúdok“. Platí to jednak doslovne, pretože čínska kuchyňa neváha pripraviť pokrmy akéhokoľvek pôvodu, ako aj v prenesenom význame, lebo dobré jedlo je tu súčasťou osobného aj pracovného života.
Jedlo je základom dobrých vzťahov. Ak prídete na návštevu do fabriky, ešte pred obhliadkou výrobnej haly vás určite neminie návšteva jedálne, prípadne najbližšej luxusnej čínskej reštaurácie. Isto tam už bude zarezervovaná súkromná miestnosť s otočným stolom, na ktorý vám obsluha postupne bez vášho pričinenia poznáša špeciality rozličného druhu. V Číne sa objednáva veľa malých jedál, stôl sa otáča a všetci jedia z toho, čo sa naň naservíruje.
Najskôr sú servírované pokrmy studenej kuchyne, kedy sa vám môže dostať cti ochutnať plátky prasačieho ucha nakladaného v koreninách alebo slepačiupaprčka s pekne odrastenými nechtami. Potom nasledujú teplé jedlá. Predposledná sa podáva ryža, ktorú Číňania jedia na zaplnenie posledného miesta v žalúdku. Ako dezert sa podáva ovocie, ku ktorému sa radia aj malé paradajky.
Občas sa vám stane, že si jedlo budete musieť vybrať sami. V lepších reštauráciách vás zoberú do špeciálneho oddelenia, kde nájdete na tanieroch naservírované všetko, čo má reštaurácia v ponuke. Všetko je tu však v surovom stave – ryby často ešte plávajú v akváriu a ustrica na vás možno ešte z taniera zažmurká. Vo väčšine čínskych reštaurácií je menu v čínštine doplnené obrázkami. Vtedy si cudzinec vyberie podľa toho, čo sa mu na fotke najviac páči. Aj tu však platí, že to, čo na obrázku vyzerá dobre, nemusí v skutočnosti byť lahodné. Stalo sa mi napríklad, že mi namiesto kuracieho soté doniesli bravčové črevá na cibuľke.
Tieto črevá na cibuľke vyzerajú na prvý pohľad nevinne. |
V niektorých reštauráciách sa nájdu aj preklady jedálneho lístka v angličtine. Často však zo samotného názvu nie je jasné, o čo sa jedná. Tak som sa napríklad stretla s jedlom zvaným „Budha skáčuci cez čínsky múr“ alebo s „Ľadovým potápačom“, pričom išlo o hríbovú polievku a kolu s ľadom. Ak si neviete vôbec rady, vtedy ešte existujú ďalšie dve metódy objednávania. Porozhliadnete sa, čo jedia iní ľudia v reštaurácii a necháte si doniesť to isté. Táto metóda je však spoľahlivá podobne ako objednávanie podľa obrázkov. V úplne najkrajnejšom prípade sa mi stalo, že si ma vzali do kuchyne, otvorili mi chladničku a ja som si vybrala, čo chcem mať na tanieri.
Firemná večera je v Číne veľmi bežnou udalosťou. Hneď v prvých týždňoch po príchode do krajiny som jednu absolvovala. Môj vtedajší šéf sa chcel vytiahnuť pred všetkými a zobral nás do Sichuanskej reštaurácie. Čína je rozdelená na regióny, každý má inú typickú kuchyňu a práve sichuánska sa v poslednom období považuje za veľmi luxusnú. Vtedy som však netušila, že tejto kuchyni dominuje kombinácia 22 typov extrémne pálivého korenia a suroviny, ktoré sa tu spracúvajú, sú naozaj netypické.
Keď predo mňa na stôl naložili „pochúťky“ všakovakého druhu, tak som videla len hromady červených chili papričiek. Po prvom súste ma zaliala vlna tepla a keď som po pár minútach prekonala závrať, tak som si uvedomila, že ani jedno z predložených jedál sa ani v najmenšom nepodobá ničomu, čo som kedy videla. Kolegovia otáčali stolom a predo mnou sa mihali špeciality ako polievka zo zajačej krvi a vnútorností, prasačí chvost a rypák a had na sladkokyslo. Vrcholom neslušnosti je neponúknuť sa, a preto aj keď som už nebola veľmi hladná, na tanier som si naložila zopár žiab na paprike a zjedla ich. Ako dezert nasledovala polievka z lepivej ryže, kedy sa mi na ďasná nalepili ryžové guľky pripomínajúce nedovarené halušky.
Čína má viac druhov kuchýň. Ak chcete predísť nemilým prekvapeniam, najlepšie je hostiteľovi povedať, že máte radi kantonské jedlo prípadne pekingskú kačicu. Kantonská kuchyňa je sladko-kyslá, obsahuje veľa rýb, rezancov, ovocia a zeleniny. Zelenina je vždy tepelne upravená, lebo Číňania veria tomu, že čo neprejde tepelným spracovaním je nezdravé. Našincom veľmi dobre padne aj jedlo zo západnej provincie Xinjiang, ktoré pripomína arabskú kuchyňu.
My máme slivovicu, Japonci majú sake a Číňania bai jiu. Bai jiu, v preklade „biely likér“, domácimi označované za víno je jeden z najúčinnejších nástrojov dobrého biznisu. Má 30 až 50 percent alkoholu, je z ryže, a v lepšom prípade sa pije zo štamperlíkov. Konzumuje sa dovtedy, pokiaľ Číňania úplne neočervenejú alebo cudzinci nepadnú pod stôl.
Jedlo zohráva dôležitú úlohu v čínskej spoločnosti. Vraví sa, že čínska kuchyňa má nekonečné množstvo receptov, ktoré stále pribúdajú. Dá sa tu upraviť všetko – od hada, ktorého vám pred vlastnými očami zarežú a pohostia vás jeho krvou až po nám blízke kura kung pao. Pravidlom číslo jedna je však neodmietnuť hostiteľa a ak by jedlo vyzeralo akokoľvek nedôveryhodne, určite ochutnať. Veď aj naša bryndza nie každému dobre vonia.
