Od roku 1993 prešlo Slovensko v hospodárskej oblasti veľký kus cesty. Podľa databázy Európskej komisie sa miestne príjmy na obyvateľa od osamostatnenia zvýšili zo 45% priemeru Európskej únie na 73%. To je takmer presná polovica vzdialenosti do "vysnívaného" priemeru únie. A jeden z najlepších výsledkov konvergencie vôbec.
V dvadsaťsedmičke nám momentálne patrí dvadsiate miesto. Do dvoch rokov by sa však SR mala posunúť na devätnástu priečku, keďže najnovšie prognózy Európskej komisie počítajú s preskočením Portugalska v roku 2012. Česká republika by mala v tom istom roku predbehnúť prepadajúce sa Grécko a obsadiť tak šestnástu pozíciu v únii. Najlepšie sa z bývalého východného bloku darí Slovinsku, ktoré je pätnáste.
* ŠKS = štandardy kúpnej sily (čísla zohľadňujú rozdiely v cenových hladinách)
Vyrovnáva sa taktiež rozdiel medzi Slovenskom a Českom. Kým v roku vzniku samostatných republík dosahovali príjmy na Slovensku len 63% českých, dnes je to už 91%. Čo je vymazanie troch štvrtín rozdielu oproti bývalému federálnemu partnerovi.
Okrem kúpyschopnosti príjmov na hlavu sa vyrovnávajú aj cenové hladiny medzi krajinami. Kvôli silnému konverznému kurzu a oslabeniu susedných mien má z Vyšehradskej štvorky najvyššiu cenovú hladinu momentálne Slovensko (73% priemeru EÚ).
Pozn.: Cenové hladiny v rokoch 2010-12 sú len približné, vypočítané z rozdielov v predikovaných deflátoroch HDP, prípadne predpokladaného vývoja výmenných kurzov.
Na poslednom grafe je vidno súčasný grécky prepad (vpravo hore), portugalské prešľapovanie na mieste (belasé "klbko" v pravo hore), veľké zmeny cenovej hladiny Poľska (tmavozelená krivka), či veľkú estónsku otočku (šedá trajektória). Zaujímavosťou je aj príbeh Malty, ktorá priemer EÚ dobieha iba v cenovej hladine (v kúpyschopnosti príjmov zaostáva). Relatívne vysokú cenovú hladinu má turistická destinácia Chorvátsko; nízke ceny vhľadom na príjmy má Česko.
