V posledný marcový deň som odštartoval sériu článkov o tom, koľko nás stojí, aby sme štátu odviedli dane a odvody. A hoci mám ako druhý v sérii pripravený iný článok, čitatelia snáď akceptujú toto krátke odbočenie na aktuálnu tému - návrh zrušenia 40 %- tných paušálnych výdavkov.
Začnem zostra: ak tento návrh prejde, predpovedám mu podobnú životnosť, ako nápadu zaviesť platenie zdravotných odvodov z prenájmu.
Prečo? Nápad nemusí byť sám o sebe zlý, no podobne ako pri odvodoch z prenájmu, ignorovaním (vyvolaných) nákladov zdanenia odbočujeme do slepej uličky.
Zdá sa, že 40 %-tné paušálne výdavky sú akýmsi tichým prímerím medzi štátom a živnostníkmi. Prímerie spočíva v pravidlách, pri ktorých sa živnostníkom neoplatí príliš špekulovať.
Pre živnostníkov predstavujú paušálne výdavky zásadné zjednodušenie administratívy a nezanedbateľnú úsporu vyvolaných nákladov zdanenia. Nielen finančných , ako napr. platieb účtovníkom za spracovanie účtovníctva, ale aj tých nefinančných, v zmysle úspory času stráveného pri neproduktívnych činnostiach.
Kreativita živnostníkov a ich účtovníkov je dostatočná na to, aby ročne ututlali nejakú časť príjmov či vyprodukovali preukázateľné výdavky na oveľa vyššej úrovni, ako je 40 % z príjmov. Poznám viacerých, ktorým sa pri možnosti paušálnych výdavkov nechce strácať čas, tak radšej akceptujú fakt, že zaplatia daň zo 60 % príjmu, avšak usporia na vyvolaných nákladoch. Vedenie účtovníctva pre živnostníkov totiž sotva znamená nejaké pozitívne efekty v zmysle manažérskej podpory rozhodovania. Je spravidla len vynútenou evidenciou pre daňové účely.
Ak však (najmä lepšie zarábajúcim) živnostníkom pribudne zrušením paušálnych výdavkov robota/náklady navyše a ešte k tomu v situácii, kedy budú platiť na daniach a odvodoch citeľne viac, ako doteraz, čo môžeme od takejto situácie očakávať?
Paušálne výdavky a s nimi spojené tiché prímerie má význam i pre štát. Ten sa síce vzdáva 40 % potenciálneho daňového výnosu, no na viacerých miestach šetrí. Napríklad aj v oblasti nákladov na výkon daňovej kontroly. Ak budú paušálne výdavky zrušené, štát vypustí džina živnostníckej účtovnej kreativity z fľaše, a to najmä u tých lepšie zarábajúcich živnostníkov. V ére internetu nebude o daňovo-odvodové tipy a triky núdza. Márne bude štát robiť svaly...už dnes je pravdepodobnosť účinnej daňovej kontroly na daň z príjmov taká, aká je...a masa živnostníkov vedúcich jednoduché účtovníctvo navyše túto pravdepodobnosť ešte viac zníži.
Preto tvrdím, že zrušenie paušálnych výdavkov bude trvať len po prvé daňové priznania a následné zistenie, ako sa vyvíjajú daňovo-odvodové príjmy.
Vžime sa do pozície živnostníkov. Koľko by sme boli ochotní zaplatiť účtovníkovi za úsporu na daniach a odvodoch? A ak ako živnostník mám platiť, komu radšej? Zrušenie paušálnych výdavkov pretransformuje časť peňazí od živnostníkov z daní a odvodov na vyvolané náklady, ktoré ale smerujú do iného vrecka, ako je štátna kasa.
Zrušenie paušálnych výdavkov je teda dobrá správa pre účtovníkov. Roboty s tzv. igelitkármi bude dosť. Neprehliadnuteľný je v tejto súvislosti výrok koaličného poslanca Brocku, ktorý mal povedať niečo v zmysle, že vďaka zrušeniu paušálnych výdavkov živnostník aspoň "zamestná" účtovníka... Skutočná perla od človeka, ktorý si asi už zvykol na to, že peniaze na rozdiel od skutočných živnostníkov každomesačne "fasuje".
Viem si predstaviť, ako to muselo zdvihnúť žlč samotným živnostníkom, ktorí budú účtovníkov platiť z peňazí, ktoré si musia najskôr, na rozdiel od poslancov, zarobiť vlastnými rukami/hlavou. Hrozí, že si mnohí povedia, že ak už majú platiť, radšej zaplatia účtovníkom za nadštandardnú daňovú optimalizáciu, ako majú živiť tento štát a jeho reprezentantov...
...niečo ako v známej anekdote:
"LIST Z DAŇOVÉHO ÚRADU:
Vážený pán X., vraciame Vám k prepracovaniu Vaše daňové priznanie.
V kolónke "Vyživované osoby" nemôžete uvádzať: vláda, parlament, poslanci, štátni a mestskí úradníci...
Váš daňový správca."
PS: Samozrejme viem, že paušálne výdavky nemajú zaniknúť úplne. No ich transformácia zo 40 % príjmov na fixnú čiastku založenú na životnom minime znamenajú pre priemerne a lepšie zarábajúcich živnostníkov de facto ich zrušenie.