Zdá sa, že Iveta Radičová má občas nekriticky pozitívny vzťah k tretiemu sektoru a niekedy sa angažuje dosť kontraproduktívne. Najnovšie sa rozhodla angažovať v zložitej problematike protipovodňovej ochrany vlastnými silami, vytvorením postu "splnomocnenca vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny". Splnomocnencom sa má stať Martin Kováč, ktorý pôsobí v ZMOS. Martin Kováč je blízky spolupracovník Michala Kravčíka, environmentálneho aktivistu, ktorý je známy veľmi originálnymi a vo vedeckej obci spochybňovanými názormi na hydrologické javy v prírode. Obaja sú spoluautormi viacerých publikácií (napr. tu a tu), v ktorých prezentujú názory, ktoré sa teraz premietli do oficiálneho vládneho strategického materiálu, schváleného vládou pred niekoľkými dňami.
Michal Kravčík nie je verejnosti neznámy, k problematike protipovodňovej ochrany sa vyjadruje už viac ako 10 rokov. Problémom je jeho porozumenie niektorým hydrologickým javom.
V roku 2002 vydalo dvadsať popredných slovenských vedcov a nespochybniteľných odborníkov v oblasti hydrológie spoločné vyhlásenie, v ktorom konštatujú, že teórie Michala Kravčíka nie sú postavené na základných teoretických vedomostiach v oblasti matematiky, fyziky, ako aj ďalších prírodných vied. Považujú ich za odborne a vedecky neobhájiteľné. Podnetom pre vyhlásenie boli i jeho názory publikované v knihe "Voda pre tretie tisícročie" z roku 2000, v ktorej sa Michal Kravčík "blysol" viacerými fabuláciami, nesprávnymi údajmi a interpretáciami javov (publikácii som sa venoval v článku pre Domino Fórum pred desiatimi rokmi).
Odvtedy prešlo pár rokov a treba povedať, že Michal Kravčík začal spolupracovať s viacerými luďmi s hydrologickými alebo matematickými znalosťami. Výsledkom sú viaceré publikácie, na ktorých spolupracoval i Martin Kováč.
Čo navrhujú?
"Nová vodná paradigma" Michala Kravčíka (a tiež nového splnomocnenca Martina Kováča) našťastie nie je ničím nová. Ide o vodohospodársky dobre známe postupy, ktoré sa však odporúčajú používať iba ako doplnok k protipovodňovej ochrane. Prečo? Pretože sú veľmi drahé. Ich význam pre komplexnú a plošnú ochranu proti povodniam je na jednotku investície veľmi malý. Na ochranu veľkých povodí celkom neúčinný. Michal Kravčík už niektoré podobné projekty zrealizoval (zo súkromných grantov) a z hľadiska ich účinnosti spôsobili kontroverzné reakcie.
"Nová vodná paradigma" navrhuje zadržiavať zrážkovú vodu v krajine - teda zalesňovať, budovať prehrádzky, terasy, zasakovacie pásy, malé nádrže ako "zadržiavače zrážok" a vysádzať "vododržné" plodiny. Ak by vláda chcela tieto opatrenia aplikovať plošne, tak by protipovodňová ochrana na Slovensku bola mnohonásobne predražená a s oveľa nižším účinkom, než konvenčné protipovodňové stavby (t.j. hrádze, úpravy tokov, suché poldre, vodné nádrže a pod.). Navyše by bola prakticky neuskutočniteľná, nakoľko k takémuto konaniu by museli byť motivovaní vlastníci pozemkov. Vláda by teda musela dotovať do zbláznenia a podnikateľov zaťažovať extrémnymi výdavkami. Nie je prekvapením, že tieto návrhy opatrení podporilo vydaním publikácie práve ZMOS, pretože z týchto vládnych regulácií by obce profitovali.
Radičovej PPP - pekelne predražené projekty
Zdá sa, že Iveta Radičová má záľubu v predražených projektoch, ktoré presadzuje tretí sektor. Prvým signálom bolo angažovanie poradcu pre oblasť životného prostredia Juraja Smatanu, aktivistu zo siete mimovládnych organizácií Ekofórum. Vláda vo svojom programovom vyhlásení síce proklamuje záujem prehodnotiť rozsah chránených území podľa svojich medzinárodných záväzkov, možností spoločnosti a ekonomickej situácie krajiny. To, čo však mnohí environmentálni aktivisti chápu veľmi málo, je ekonomika ochrany životného prostredia. Návrh chránených území NATURA 2000 je na Slovensku práve ich dielom a je to tiež pekelne predražený projekt. Aktivisti počas ministrovania Láslóa Miklósa presadili, že na Slovensku máme najvyšší podiel území s režimom ochrany prírody v Európe. Ak by sme chceli dôsledne vyplácať náhrady za obmedzenia, ktoré týmto návrhom spôsobuje vláda vlastníkom pozemkov, tak by náš štátny rozpočet utŕžil morovú ranu. Čo bude s rozumným záväzkom vlády prehodnotiť rozsah chránených území, to sa pri premiérkinej spriaznenosti k návrhom environmentálnych aktivistov neodvážim ani odhadnúť.
Podobne je to s návrhmi zásad prevencie pred povodňami, ktoré schválila pred týždňom vláda Ivety Radičovej. Namiesto toho, aby pani premiérka venovala pozornosť reforme financovania protipovodňovej ochrany cez Slovenský vodohospodársky podnik, tej "chorej vrane", ktorá požiera peniaze daňových poplatníkov na protipovodňovú ochranu, navrhuje jej tím opatrenia, ktoré môžu zlikvidovať verejné financie. Namiesto toho, aby dôrazne žiadala privatizáciu štátnej Vodohospodárskej výstavby, teda podniku, ktorý pôsobí v trhovom konkurenčnom prostredí a nepotrebuje žiadnu vládnu kontrolu, premiérka zaťažuje svoj rozpočet vytvorením nezmyselného postu splnomocnenca pre povodne. Nečudo, že riaditeľ Vodohospodárskej výstavby rýchlo "naskočil" na vládnu vlnu a ponúkol možnosť prispieť na niektoré Kravčíkove projekty.
Minister Zsolt Simon s návrhmi Ivety Radičovej nesúhlasí a má ďalší plusový bod. Treba ho pripočítať k jeho návrhu prehodnotiť rozsah chránených území a k zásadnému zníženiu nezmyselných odvodov za vyňatie pozemkov z pôdneho fondu.
Post splnomocnenca pre povodne je zbytočný. Opatrenia navrhované Ivetou Radičovou sú extrémne drahé a plošne prakticky nerealizovateľné. Vládna stratégia je odsúdená na pobyt v šuflíku. Profit z celej agendy budú mať najmä štátne vodohospodárske podniky a tí, ktorí z týchto opatrení budú profitovať.
