O necelých 10 mesiacov, 18. septembra 2014, sa budú Škóti v referende rozhodovať o tom, či sa osamostatnia od Veľkej Británie. Alex Salmond, líder Škótskej národnej strany (SNP) a predseda Škótskej vlády, má víziu nezávislosti pre svoju krajinu, ktorú chce naplniť v marci 2016 a skoncovať tak s 306-ročnou úniou s Britániou. Na pohľad neškodná záležitosť môže znamenať pre Európu nebezpečný precedens s ťažko predvídateľnými následkami.
O ničom zatiaľ nie je rozhodnuté. Podľa posledných prieskumov je 43 percent Škótov proti nezávislosti, 25% za a 32% ešte nie je rozhodnutých. Alex Salmond zverejnil 26. novembra 670-stranovú správu, ktorej zámerom je presvedčiť Škótov, aby v septembri hlasovali „za“. Táto správa predstavuje detailný plán, ktorý odpovedá na všetky otázky skeptikov a analyzuje pozitíva odtrhnutia Škótska od zvyšku Spojeného kráľovstva.
Ako zachytáva článok The Guardian, osamostatnenie Škótska otvára mnoho otázok, ktoré predstavujú veľké ekonomické a politické riziká. Akú menu by napríklad malo samostatné Škótsko? Nicola Sturgeon, podpredsedkyňa Škótskej vlády, vyhlásila, že zachovanie britskej libry je v záujme oboch krajín a takéto riešenie navrhuje aj plán nezávislosti Alexa Salmonda. Škótsky premiér, Alistair Carmichael, však toto tvrdenie odmieta s odôvodnením, že takáto britská librová únia by nefungovala a nebola by prospešná pre nikoho. Tak či onak, je nelogické osamostatňovať sa a zároveň byť viazaný na menovo-politické rozhodnnutia Bank of England (anglickej centrálnej banky). Na druhej strane by zavedenie novej meny predstavovalo krok do neznáma s neistým ekonomickým koncom.
Ďalšou otázou sú zásoby ropy v Severnom mori. Ako by boli rozdelené výnosy medzi Spojené kráľovstvo a samostatné Škótsko? Treba brať na vedomie, že tieto zisky tvoria v súčasnosti podstatnú časť príjmov Škótska. A čo dlh verejných financií? V akom pomere by sa rozdelil? Ak by sa dlh rozdeľoval v pomere k počtu obyvateľov, Škótsko by zdedilo dlh vo výške 85 % HDP, čo nie je najlepší začiatok pre nový štát. A ak by Škótsko zdedilo dlh proporčne, má taktiež nárok aj na aktíva Spojeného kráľovstva.
Azda najdôležitejšou otázkou, ktorá sa môže stať do budúcnosti precedensom, je však zotrvanie či nezotrvanie Škótska po osamostatnení sa v Európskej únii. Ak by zdedili časť dlhu verejných financií vo výške 85 % HDP, nesplnili by konvergenčné kritériá na vstup do EÚ. Potvrdil to aj predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso, ktorý povedal, že osamostatnenie sa od členského štátu EÚ bude považované za vznik nového štátu, a ten ostane mimo EÚ. To by znamenalo pre Alexa Salmonda výraznú prekážku, nakoľko počíta s hladkým a rýchlym vstupom nového Škótska do únie. Ministerka kultúry a zahraničných vecí, Fiona Hyslop, už začala rokovať s európskymi diplomatmi o všeobecnom súhlase so vstupom jej osamostatnenej krajiny do EÚ bez toho, aby musela prejsť zaužívaným prijímacím procesom.
Ak by sa Salmondovi podarilo presvedčiť dostatočný počet Škótov v septembrovom referende, predstavovalo by to nový fenomén v EÚ. Pretože v prípade škótskeho úspechu by sa mohli na ich víťaznej vlne zviezť aj ďalšie hnutia za samostatnosť, ako napríklad Katalánci v Španielsku či Flámi a Valóni v Belgicku. No už teraz zaznievajú negatívne ohlasy k nezávislosti Škótska od vrcholových euróspkych politikov. Proti sú španielsky premiér Rompuy či francúzsky prezident Holand. A od Davida Camerona sa očakáva v otázke Kataláncov rovnaký postoj, ako prejavil jeho španielský kolega. A ešte je tu jedno veľké riziko. Porážka Camerona v septembrovom referende by oslabila jeho už tak slabú pozíciu a zvýšilo by to šance na úspech Labouristov v parlamentných voľbách v roku 2015, ktorej hlavnou témou bude určite samostatnosť Škótska a zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ. A to by mohlo významne zamiešať karty na európskej politickej scéne.
