Proste motyka nevystrelila. Kto čakal, že to Radičová v nedeľňajšom, toľko očakávanom dueli, Ficovi konečne naloží, tak jednoducho zabudol na realitu. Zabudol na všetky obavy z jej akademickej, zložitej rétoriky, ktorá voči jasne komunikovaným populistickým heslám protivníka nemá najmenšiu šancu.

Je pravda, že Radičová neotvorila vlastne žiadnu z Ficovi nepríjemných tém, ale to našťastie už dlhé mesiace robia média, takže sa až tak veľa nestalo.

Chvalabohu je aj pravda, že Radičová nie je Belousovová, ktorá by, azda ako jediná žena na slovenskej politickej scéne, dokázala „vyštekať“ aj Fica, ale za premiérku by som túto až akčnú pani veru nechcel, takže sa takisto až tak veľa nestalo.

Diváci - voliči sa určite na základe tohto televízneho duelu nerozhodli prestúpiť z tábora modrých k červeným. Ak ale predsa len niekto v tomto televíznom súboji vyhral, tak to je Sulík, keďže sa dá predpoklad, že ďalší radikálni nespokojní modrí skončia nakoniec v elektoráte zelených sulíkovcov.

Takže Richard Sulík, mal vlastne šťastie keď sa mu nepodaril plán získať Radičovú ako možnú volebnú líderku svojej strany, v čase keď hrozilo jej odstavenie na perifériu v SDKU, pretože toto nedeľné kúzlo nechceného sa ukázalo pre neho ešte výhodnejším riešením.

A možno že mal šťastie aj druhý krát a to, keď sa s ním Fico odmietol priamo konfrontovať lebo bohvie ako by aj to dopadlo. Takto aspoň sebavedomie modrozeleného pravicového voliča, aj keď trošku pošramotené, stále žije.