Bavorsko má ďalšiu diaľnicu. Isental Autobahn A94 München - Passau nie je nová, plánovala sa vyše 42 rokov a kúsky z nej už boli tu a tam v prevádzke. Teraz sa dokončil dôležitý úsek Pastetten - Heldenstein, vďaka ktorému je možné prejsť po súvislej diaľnici z centra Mníchova až za Altötting do “chemického trojuholníka” pri mestečku Marktl. O kúsok ďalej v obci Simbach am Inn sa dá prejsť po moste do rakúskeho pohraničného mesta Braunau a po rakúskych cestách na diaľnicu A8 do Viedne, alebo ostať na nemeckej strane rieky Inn a pokračovať na Passau a ďalej k českej hranici na Šumave.

O diaľnici v doline rieky Isen sa začalo hovoriť už v 70-tych rokoch. Je síce takmer paralelná s diaľnicou A8 Mníchov - Salzburg, ale tá je jednou z Hitlerových diaľnic, postavených ešte v 30-tych rokoch bez moderných mechanizmov na premiestňovanie pôdy. Kopíruje terén bez väčších zemných prác, ktoré boli robené lopatami a dokonca na nej bol donedávna v prevádzke i kuriózny pôvodný drevený most obitý plechom, ktorý mal drevenú konštrukciu chrániť pred vplyvmi počasia. Dnes sa tam mosty všetky modernizujú.

Táto stará diaľnica bola medzi Mníchovom a Rosenheimom modernizovaná a rozšírená na 3+3 pruhy (114 tisíc áut denne), no aj tak zostáva beznádejne preťažená. Od križovatky s A93 na Innsbruck od Rosenheimu po hranicu pri Bad Reichenhall (50 tisíc áut denne) bola ešte nedávno miestami stále s pôvodným povrchom zo žulových kociek a jej šírka 17 metrov nedovoľovala bezpečné zastavenie, lebo chýbal odstavný pruh. Od roku 2012 tam vozovka prechádza postupnou rekonštrukciou. Nová diaľnica A94 ju môže odľahčiť.

Trasa diaľnice Isental A94 v údolí riečky Isen bola definitívne ustanovená v roku 1978 od Mníchova až po križovatku Simbach/West na brehu rieky Inn oproti Braunau. Podľa plánov z roku 1985 tam mala prekročiť rieku Inn a pokračovať asi 20 km na rakúskej strane k mestu Ried am Innkreis k rakúskej diaľnici A8 do Viedne. Rakúšania však nechceli región zaťažiť tranzitnou dopravou a preto boli rozhovory s rakúskou stranou v roku 1988 ukončené a diaľnica mala pokračovať na nemeckom brehu rieky Inn až po Passau.

Kuriozitou v tomto regióne je diaľnica A8/A93 Salzburg - Innsbruck, ktorá medzi rakúskym Salzburgom a rakúskym Kufsteinom vedie po nemeckom území. Takže precedens úspešnej cezhraničnej spolupráce v doprave existuje.

V roku 1989 bol uvedený do prevádzky úsek Marktl - Simbach/West v polovičnom profile. V roku 1994 bola urobená štúdia od Simbachu povedľa rieky Inn. V pláne územného usporiadania juhobavorskej vlády z 1999 boli študované otázky ochrany prírody, poľnohospodárskej pôdy, rekreácie, osídlenia, lesného hospodárstva, vodných tokov, ochrana proti hluku a emisiám, imisie. V roku 2001 bola trasa schválená ako §16 vo federálnom zákone o diaľkových cestných spojeniach Bundesfernstraßengesetz.

V 2003 bolo rozhodnuté, že kvôli odporu mesta Simbach am Inn bude hľadaná lepšia trasa. Bola vypracovaná analýza prínosov a nákladov, štúdia územného usporiadania, posúdené environmentálne riziká a jednoznačne stanovené kritériá pre multikriteriálnu analýzu pre rozhodovanie. Úsek okolo mesta Simbach je však stále sporný a je predmetom mnohých polemík medzi úradmi, samosprávou a občianskymi združeniami pre i proti výstavbe. Áno, čítate dobre, výstavbu diaľnice dlhé roky zdržali obyvatelia, ktorí boli proti jej výstavbe. Podľa nich mala radšej viesť 15 km južnejšie v trase Bundesstraße B12. Dnes sa to opakuje pri meste Simbach.

Úsek Pastetten - Heldenstein bol otvorený 30. septembra 2019. Vraj kvôli tomu, že dátum odovzdania mal byť 31. október, ale staviteľ chcel prémiu 750 tisíc Eur za predčasné otvorenie, ktoré bolo definované ako dátum do konca septembra. Tak sa šturmovalo, aby sa stihol termín posledného septembrového dňa pre predčasné otvorenie.

Počas výstavby sa na 33 kilometroch premiestnilo 3.1 milióna kubických metrov zeminy a doviezlo 680 tisíc m3 kameňa. Na úseku je 56 inžinierskych diel, z toho najdlhší most ponad Isen so 14 mostnými poľami v celkovej dĺžke 600 m. Vďaka tomu sa diaľnica vedie vodorovne a zároveň sa rešpektujú ekologické kritériá. Diaľnica nie je rušivým elementom na brehoch rieky.

Pôvodná cena 440 miliónov Eur sa predražila o 75% na 770 miliónov, čo z 13.3 milióna na kilometer zdvihlo merné náklady na 23.3 milióna na kilometer. Vysvetlením je, že v cene je zahrnutá aj údržba počas 30 rokov. V roku 2016 bolo dielo priklepnuté súkromnému konzorciu Berger Bau - holandský BAM - francúzsky Eiffage, a stavba sa uskutočnila v režime PPP. V cene diela je údržba nielen novopostaveného úseku, ale všetkých 77 km existujúcich úsekov medzi križovatkou Forstinning a mestom Marktl.

Žilinské diaľnice sa i bez PPP stavajú za dvojnásobné sumy 40 miliónov na kilometer i viac. Pri Košiciach sa R4 postavila plnom profile za 5.5 milióna na kilometer. Ak by sa nemecké diaľnice stavali žilinským spôsobom, krajina by dodnes nemala ani jednu dokončenú diaľnicu, len pár úsekov v Alpách, ktoré by boli tak drahé a technicky náročné, že by sa nedali dokončiť, a pri Berlíne by mali pár kilometrov 4+4 s kolektormi na stranách pre radosť dedinčanov a developérov okolo cesty.

V Nemecku sa našťastie diaľnice stavajú pre diaľkovú prepravu. Preto sú užitočné celej krajine.