Prvého mája 2004 vstúpilo Slovensko do Európskej únie. Pre absolútnu väčšinu Slovákov to bol veľký deň. Žiadnu udalosť v novodobej histórii Slovenska neprijal tento národ v takej zhode. A veľká zhoda v tom, že  to bol krok nielen významný, ale aj správny, pretrváva aj po štyroch rokoch.

Napriek tomu vládna koalícia pod vedením Smeru už po druhýkrát odmietla môj poslanecký návrh, aby sa tento deň zapísal do kalendára ako deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii. Stalo sa tak 24 hodín po tom, ako Národnou radou znela európska hymna a koalícia sa radovala, že sa jej podarilo kúpiť si podporu pre Lisabonskú zmluvu. Stalo sa tak v roku, ktorého hlavnou agendou je prijatie eura.

Už môj vlaňajší návrh zapísať Prvý máj do kalendára aj ako pamätný deň nášho vstupu do EÚ zmietol Róbert Fico zo stola so slovami: „dajte mi pokoj s identitou, národnou hrdosťou a podobnými hlúposťami." Odvtedy však zistil, že sa národná hrdosť dobre predáva, a tak sa stala jeho tovarom. Ale nie hrdosť skutočná, hrdosť na to, čo sme ako národ dokázali urobiť pre zajtrajšok, pre perspektívu našich detí, hrdosť na November 1989, hrdosť na to, že sme si tvrdou prácou vyslúžili prijatie do Európskej únie. Naopak, to potrebuje Róbert Fico poslať do zabudnutia.

Preto Fico o národnej hrdosti hovorí, keď krepčí okolo májov. A poddaní stavajú máje poslušne už od polovice apríla - aby ich panstvo stihlo pokrstiť aspoň tridsať. Preto Róbert Fico vykopáva starovek, aby hlušinou prekryl najnovšie dejiny - nielen tie, ktoré nás doviedli do EÚ, ale aj tie, pre ktoré sme v nej neboli od začiatku. Dejiny, v ktorých hlavnú rolu hrali spolupracovníci ŠTB, totalitné praktiky, prisluhovačstvo Moskve...  Niečo to pripomína? A práve preto je Ústav pamäti národa pre Róberta Fica na poslednom mieste záujmu, asi ako dobiedzajúci hmyz.

To, že koalícia odmieta krok, ktorý by medzi šestnásť - aj omnoho spornejších - pamätných dní zaradil naše pristúpenie k EÚ, vyzlieka Róberta Fica a jeho družinu celkom donaha. Róbert Fico predsa Európsku úniu nechcel, a ukazoval jej holý zadok. Členstvo Slovenska v EÚ pre neho neznamená skutočnú hodnotu. Dnes mu je dobrá len ako palica na opozíciu. A tiež na to, aby mu jeho pokryteckí ľavicoví súdruhovia v PES odsúhlasili čokoľvek - najprv spojenectvo so Slotom, potom to, že pošliapava slobodu slova.

(Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk/c/Nech-zije-Prvy-maj/)