(pokračovanie prvého a druhého dielu)
I. Koncept minimálneho dôchodku závislého od výšky priznaného starobného dôchodku
V predchádzajúcich častiach mojich úvah o problémoch spojených s minimálnym starobným dôchodkom som o.i. uviedla dva možné prístupy k jeho konštrukcii a síce konštrukcia minimálneho dôchodku
- nezávislého od výšky starobného dôchodku
- závislého od výšky starobného dôchodku
V poslednej časti môjho príspevku k tejto téme sa venujem konštrukcii minimálneho dôchodku závislého od výšky starobného dôchodku určeného na základe všeobecného algoritmu na určenie výšky starobného dôchodku a odhadu dopadov jednotlivých variant konštrukcie minimálneho dôchodku na rodinu dôchodcov. Ak bude mať niektorý čitateľ tohto článku záujem aj o kvantifikáciu dopadov na iný typu rodiny, rada mu ju poskytnem.
Pre inšpiráciu na koncept minimálneho dôchodku závislého od výšky priznaného dôchodku netreba ísť ďaleko, stačí si spomenúť, že predchodca dnešného zákona o sociálnom poistení ( zákon 100/1988 o sociálnom zabezpečení) obsahoval úpravu nízkych dôchodkov tak, aby sa dôchodcovia nenachádzali v stave hmotnej núdze.
Išlo o prípad, kedy bol starobný dôchodok dopĺňaný do 1,1 násobku životného minima, ak príjem poberateľa starobného dôchodku a príjem osôb spolu s nim posudzovaných nedosahoval úroveň 1,1 násobku životného minima určeného pre tento okruh spoločne posudzovaných osôb.
Zároveň si treba pripomenúť, že tieto ustanovenia zákona č. 100/1988 sa nachádzali v systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý zahŕňal aj funkcie dnešného systému pomoci v hmotnej núdzi, kde sa operovalo pojmami „doba zamestnania“ alebo „priemerný mesačný zárobok“. Do príjmov na účely posudzovania hmotnej núdze sa zahrňoval celý dôchodok, takže doplnením starobného dôchodku do 1,1 násobku životného minima a jeho valorizáciou bolo zaručené, že sa starobný dôchodca neocitne v čase priznania starobného dôchodku ani v nasledujúcich rokoch v stave hmotnej núdze.
Ale takto koncipovaný dôchodok nemal charakter doživotného individuálneho minimálneho dôchodku, ale len minimálneho dôchodkového príjmu, ktorý osobám, spoločne posudzovaným s dôchodcom, zaručoval príjem nad hranicou životného minima. Ak sa zmenili podmienky nároku na takto koncipovaný dôchodok, napríklad zmenou počtu spoločne posudzovaných osôb, dôchodok sa upravil, v krajnom prípade zanikol nárok na úpravu dôchodku, ktorý bol jediným zdrojom príjmu- tak sa tento dôchodok nazýval.
Transformáciou sociálnej sféry sa osamostatnil systém pomoci v hmotnej núdzi a sociálne zabezpečenie sa v roku 2004 zmenilo na sociálne poistenie v rámci ktorého bola vytesnaná generačná solidarita na reziduálnu úroveň. Náhradou za stratu solidarity s nízkopríjmovými skupinami poistencov bola zavedená taká definícia príjmov dôchodcov, ktorá pre účely posudzovania hmotnej núdze nezahrňuje celú výšku dôchodku a tým sú dávky v hmotnej núdzi nastavené pre dôchodcov lepšie ako pred reformou.
Teda v súčasnosti sa nachádzame v prostredí poistného systému, kde sú vyššie spomenuté pojmy nahradené pojmami „ doba poistenia“ a „ priemerný osobný mzdový bod“. Starobný dôchodok je poistná dávka , nie zabezpečovacia dávka a vyplýva z poistného vzťahu a preto jej výška nemôže byť odvodzovaná od príjmu spoločne posudzovaných osôb.
Jedným z možných prístupov ku konštrukcii minimálneho dôchodku je prístup založený na prenesení logiky dôchodku, ktorý bol jediným zdrojom príjmu, do prostredia poistného systému a to individualizáciou posúdenia výška starobného dôchodku v paradigme zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Starobný dôchodok poistenca, ktorému vznikne nárok na minimálny dôchodok by sa skladal zo
- starobného dôchodku získaného z dôchodkového poistenia
- sociálneho príplatku, ktorého výška by určovala maximálna výška pomoci v hmotnej núdzi zodpovedajúca starobnému dôchodku, získanému z dôchodkového poistenia v roku priznania starobného dôchodku pre samostatne posudzovanú osobu
- obe zložky dôchodku by podliehali štandardnému systému valorizácie
- starobný dôchodok aj sociálny príplatok by vyplácala Sociálna poisťovňa, ktorej by štát platil úhrn vyplatených sociálnych príplatkov zo zdrojov rozpočtovaných na štátnu rodinnú politiku.
Obdobný systém existuje pod názvom 0-tý pilier dôchodkového zabezpečenia napr. v Maďarsku. Tento systém individuálnych minimálnych dôchodkov tiež zvýši výdavky verejnej sféry hoci imituje platný právny stav, pretože dôchodkové príjmy manželov – dôchodcov vzrastú z dôvodu, že maximálna pomoc v hmotnej núdzi pre dvojicu je nižšia ako súčet dvoch maximálnych pomocí v hmotnej núdzi pre jednotlivca.
Čo je ale najpodstatnejšie,
- administrácia minimálneho dôchodkového príjmu sa zredukuje len na refundácie vyplatených sociálnych príplatkov medzi štátom a Sociálnou poisťovňou
- všetci dôchodcovia budú vyňatí zo systému pomoci v hmotnej núdzi a úrady práce budú zbavené jednej kompetencie
- zachová sa poistný charakter sociálneho poistenia nakoľko dôchodková dávka bude naďalej odvodená zásluhovým spôsobom
- solidarita bude naďalej financovaná z verejných zdrojov
- dopady na hospodárenie Sociálnej poisťovne môžu byť nižšie ako v prípade minimálneho dôchodku určeného pevnou sumou
II . Dopady jednotlivých variantov riešenia minimálneho dôchodku na manželov, ktorí poberajú starobný dôchodok ( spoločne posudzované osoby).
Všetky uvedené tabuľky simulujú stav k roku 2008.
Dopad uvažovaných zmien je simulovaný na rodine dôchodcov v ktorej manžel má dôchodok určený z POMB=0,8, manželka z POMB=0,6
V tab.č.1 je východisková pozícia takýchto rodín v platnom právnom stave. Bez nároku na výpovednú hodnotu, (len na ilustračné účely) je v spodnej časti každej nasledujúcej tabuľky sumár predstavujúci výdavky Sociálnej poisťovne a štátu pre prípad 10 manželských párov zastupujúcich rôzne doby poistenia.
V prípade spoločne posudzovaných osôb je najúspornejší variant s minimálnym dôchodkom na úrovni životného minima, ale všetci súčasný poberatelia dávok v hmotnej núdzi zostanú v systéme pomoci v hmotnej núdzi.
Zdroj: tab1
V stĺpci „ pos.príjem“ je uvedená časť starobného dôchodku, ktorá sa zahŕňa do príjmu osoby pre účely posudzovania nároku na dávky v hmotnej núdzi. „spol.PP“ je spoločne posudzovaný príjem manželov
Vo všetkých uvažovaných prípadoch zavedenia minimálneho dôchodku sa finančná situácia manželov zlepší, zmení sa podiel Sociálnej poisťovne a štátu na financovaní ich dôchodkových príjmov.
Zdroj: tab2
Zdroj: tab34
Zdroj: tab5
